S hercom Alexandrom Bártom (43) sme sa rozprávali aj o športe, oddychu či jednom odvážnom želaní do nového roka.
V pripravovanom seriáli Jojky Nový život hráte futbalistu, ktorý sa pokúša znova začať po skončení kariéry. Poznáte sa s nejakými bývalými športovcami? Nechali vás nahliadnuť do svojej hlavy?
Bavil som sa o tom s tenistkou Dominikou Cibulkovou či s hokejistami Borisom Valábikom a Ľubom Višňovským. Zaujímavé je, že Boris bol aj na kamerových skúškach, bol jedným z adeptov na nejakú rolu. S ním to bola dlhšia debata, hovoril o istej nenaplnenosti, prázdnote, finančnej gramotnosti, respektíve negramotnosti. Inak, tu vidím aj istú paralelu s herectvom. V našom prípade tiež môže dôjsť k istému nenaplneniu, keď nám dlhší čas nezazvoní telefón. Viem si predstaviť, aký zdrvujúci môže byť ten náhly prechod do športového dôchodku.
Scenár píše Petr Kolečko, autor seriálového hitu Most!, ktorý má vraj k športu veľmi blízko.
Áno, je to veľký fanúšik futbalového tímu Sparta Praha. Podľa mňa si vybral zaujímavú tému, keďže Slováci milujú šport. Dúfam, že ich to osloví. To rozprávanie je miestami dosť drsné. Sám za seba môžem povedať, že sa na natáčanie vždy teším.
Dlhší čas ste teraz netočili. Tento seriál má mať len v prvej sérii nejakých 40 častí, čo je poriadne veľa roboty. Neodvykli ste si?
Asi rok som nič netočil, hoci z obrazoviek som sa paradoxne nestratil. Televízna práca ma stále baví a vôbec mi neprekáža.
Po dlhšom čase hráte v jednom projekte so svojou partnerkou Henrietou Mičkovicovou... Od čias Paneláka ste sa pred kamerami či na javisku nestretli?
Nestretli.
Teraz hráte dokonca exmanželov. Aké je to?
Ja sa na to vyslovene teším. Je to veľmi vzrušujúce aj v tom, že po čase uvidím sám seba aj ju v úplne inej polohe než len v tej súkromnej.
Zvyknete si občas spoločne sadnúť k scenárom aj doma?
Viete čo, minimálne. Vždy sa o tom porozprávame, ale nepreháňame to.
Hovorili ste, že vlani ste celý rok netočili, no Henrieta mala ešte väčšiu pauzu. Prospelo to vašej rodinnej pohode?
Mali sme viac času na seba aj na malú, ktorá už vlastne nie je až taká malá. Napríklad minulé leto som mal celé dva mesiace voľno. Doslova komplet júl a august. Oveľa viac sme si mohli dovoliť v rámci cestovania, ktoré máme všetci radi. Samozrejme, keď človek nepracuje, má to tieto výhody a keď je zase tej práce viac, má to úplne iné výhody.
Pred pár rokmi ste mi v rozhovore povedali, že by ste radi videli Kubu, Argentínu a Vietnam. Podarilo sa niečo z toho?
Nie. Ale zase sme dali road trip po Balkáne, Srí Lanke či USA. Máme aj ďalšie cestovateľské sny, dúfam, že sa nám nerozpadne svet a budeme ich môcť naplniť.
Vaša partnerka by vraj rada išla do Himalájí. Tam vás nedostane?
Určite áno, ale na to treba veľa času. Som v repertoárovom divadle a ťažko sa plánuje nejaký dlhší výlet.
Nedávno Helena Krajčiová zavesila na svoj instagram fotografiu Henriety, ako v hereckej šatni pletie. Máte od nej nejaký pekný sveter?
Nemám. Ona sa mi zaplietla do života, a to mi úplne stačí. (smiech) Ale keď mi niečo uštrikuje, budem len rád. Aj som jej dal nejaký tip.
Čo, ponožky?
Vestu. Záchrannú. (smiech)
Vaša dcéra Esther si pred dvomi rokmi prvýkrát vyskúšala herectvo v jednom divadelnom absolventskom predstavení. Bolo odvtedy aj niečo ďalšie? Zachutilo jej?
Veľmi sa jej to páčilo, no odvtedy nedostala žiadnu ponuku a ani sa za tým nehrnie. I keď vlastne pred pár mesiacmi mi zase hrala dcéru v jednom študentskom filme. Neviem zatiaľ jednoznačne zaradiť jej postoj k týmto veciam a dokonca neviem povedať ani to, či je talentovaná. Ale zase som natoľko triezvy, že ak by som videl, že je mimo, tak by som ju od toho hnal preč. Rada chodí do divadla, podľa mňa má rada aj isté druhy zahraničných seriálov, číta knihy. Teraz sa však chce sústrediť najmä na to, aby sa dostala na gymnázium.
Už to, že nepremýšľa o konzervatóriu, niečo naznačuje.
Áno. Ja by som bol rád. Ak má mať nejaké stredné vzdelanie, myslím, že gymnázium je v tomto lepšie ako konzervatórium. Sám som konzervatorista, takže viem...
Henrietin syn, Dávid, je dávno dospelý. Zvyknete spolu podniknúť niečo len vy dvaja?
Keďže žije v Anglicku, je to ťažšie. Ale vždy, keď príde, snažíme sa spolu tráviť čas všetci ako rodina. Zavolám ho do divadla, zájdeme spolu na pivo. Alebo ideme lyžovať.
Budúci rok sa naraz objavíte v dvoch seriáloch, okrem Nového života to bude aj Hniezdo na Jednotke. Aká to bola robota?
Žánrovo sú tieto projekty úplne odlišné. Hniezdo je vážnejšia vec, dráma s kriminálnou zápletkou.
Bolo to pre vás náročnejšie na emócie?
Určite áno. Bola to pre mňa výzva aj v tom, že som prvýkrát robil s niektorými kolegami, so Soňou Norisovou, ktorá mi hrala manželku a najmä som prvýkrát točil s režisérom Braňom Mišíkom.
Máte medzi kolegami takých, na ktorých sa vyslovene tešíte, obľúbených parťákov na prácu pred kamerou či v divadle?
Mám, určite. Mám rád Riša Stankeho, Milana Ondríka, Jána Koleníka, Tomáša Maštalíra, Táňu Pauhofovú a kopec ďalších aj zo staršej generácie Milku Vášáryovú, Emila Horvátha, Martina Hubu či Dušana Jamricha. Keď ma čaká nejaká nová práca, hľadím na ňu najmä cez ľudí.
Pred pár rokmi ste vraj vyskúšali box. Ako pokračujete?
Nijako, bolo to len chvíľkové. Tréner mi povedal, že nie som na to absolútne disponovaný, tak som sa na box vykašľal.
Lyžiari v tomto období už pozorne sledujú, kde sa črtajú aké snehové podmienky. Je to aj váš prípad?
Áno, som ortodoxný lyžiar. Lyžovať ma naučil otec a myslím, že mi to dnes ide slušne. Užívam si to, sneh mám rád, aj hory.
Blížia sa najkrajšie sviatky v roku. Ste vianočný romantik, ktorého vedia dojať všetky tie svetielka a koledy?
Neviem. Z Vianoc sa urobil konzum, ktorý je sprevádzaný šialeným zhonom a stresom... Každý hovorí, že veď to k Vianociam patrí. Ja si to nemyslím. Vianoce sú podľa mňa hlavne o tom, aby bol pokoj, aby som si oddýchol, bol s rodinou. A keď je k tomu aj dobré jedlo, viac nič nepotrebujem. Vianoce budú také, ako si ich sám človek urobí.
Nedávno ste kúpili v Bratislave nový byt. Budete sviatkovať už v ňom?
Nie. Tam sa nedá bývať, ešte to treba zrekonštruovať. Uvidíme, kedy sa to podarí.
Potrebovali ste viac miesta, či ste chceli zmeniť lokalitu?
Aj, aj. Jedno s druhým.
Čo by pre vás mohlo byť zásadné v novom roku? Čaká vás nejaká výzva?
Viete čo? Ja by som chcel pokoj v celej spoločnosti.
Ste náročný. Idú voľby...
Asi áno. Zrejme chcem veľa. Žijeme v hektickej dobe, ktorá vzhľadom na to, že sme veľmi malý štát, sa ma o to viac dotýka. Ak sa tu stane niečo nekalé, o to viac to vidno. A potom si želám ešte zdravie.
