Aj týždeň po tragédii mu pohľad na ruinu paneláka prináša neopísateľnú bolesť. Jeho milovaná starká Emília (70), ktorá bola podľa všetkého v čase výbuchu doma na 12. poschodí, je doteraz nezvestná.
Katastrofálnu správu sa Peter dozvedel v osudný piatok popoludní. „V tom momente mi vypadol telefón z rúk. Hneď som volal mame, ktorá mi zdvihla s plačom. Potešilo ma to, lebo som vedel, že žije. Robí totiž na zmeny a mohla byť v byte. Otec bol tiež, chvalabohu, v robote. Čo nasledovalo po telefonáte, si už vôbec nepamätám,“ opísal Peter najhorší deň svojho života.
V byte na 12. poschodí s ním bývala jeho babka Emília (70). „Najviac na svete ma bolí náhly odchod milovanej babky a nášho psíka yorkshira Sandy, o ktorého sa s láskou starala,“ povedal mladý muž so smútkom v hlase. Aj keď je jeho milovaná starká stále nezvestná, myslí na to najhoršie. „Pri tom všetkom, čo sa stalo, to vyzerá tak, že uhorela,“ dodal so slzami v očiach.
Čo mi zachránilo život
Peter má pri pomyslení na tragický piatok 6. decembra zimomriavky. Ak by šiel na plánované lekárske vyšetrenie, v osudnú chvíľu by bol doma s babkou. „Ušiel som hrobárovi z lopaty. Mal som ísť na preventívnu prehliadku, no musel som ju zrušiť pre prácu napriek urgencii lekárky. Ak by som bol doma, po 12. hodine, keď nastal výbuch plynu, by som bol určite v byte na 12. poschodí,“ priznal Peter. Vraví, že v rodnom Prešove už nikdy bývať nebude.
„Mám kamaráta, ktorý býva v bytovke oproti, má strach sa tam vrátiť,” prezradil. Pre trpkú spomienku už navždy vyškrtol Mikuláša z kalendára. „Pre nás to už nikdy nebude sviatok, ale smútok,“ priznal. Vianoce bude tráviť spolu s rodičmi, ale ešte nevie kde. Bez milovanej babky budú však najsmutnejšie na svete.
