Toto leto opäť zaúradovala fatálna nehoda a jeho milovaná dcéra zomrela na dovolenke na Korfu. Pokojné more sa v krátkom okamihu zmenilo na nekontrolovateľný živel a Moniku († 52) nešťastne zmietla vlna. Pohľad na fotky ročnej dcérenky pod vianočným stromčekom, ktorá sa v dospelosti stala riaditeľkou farmaceutickej firmy, mu aj teraz vháňa slzy do očí.
S Ladislavom sa život nemaznal a dal mu viackrát pocítiť svoju odvrátenú tvár. Jeho príbeh plný bolesti sa začal písať už v roku 2006, keď tragicky zahynula jeho manželka Tamara Nešporová. Tá bola prvou trenčianskou archeologičkou a uznávanou odborníčkou. „Bola si prehliadnuť svoje budúce pracovisko na Skalke, na kláštore, kde začali robiť archeologický výskum. Nešťastnou náhodou sa z múru uvoľnil kameň a zabil ju,“ prezradil o osudnej chvíli nešťastný Ladislav s tým, že po nej zostali desiatky odborných publikácií a dokonca bol na jej počesť usporiadaný v Trenčíne aj odborný seminár.
Prázdne miesto v srdci, ktoré mu po tragicky zosnulej polovičke zostalo, však dokázala svojou láskou zaplniť jeho jediná dcéra Monika. „Vyštudovala organickú chémiu. Školu ukončila s červeným diplomom ako doktorka prírodných vied. Vydala sa týždeň pred Nežnou revolúciou,“ opisuje nadchádzajúce udalosti pyšný otec s tým, že medzitým sa Monike narodil aj syn. „Po skončení školy nastúpila do farmaceutickej spoločnosti v Malackách. Vypracovala sa až do predstavenstva na funkciu generálnej riaditeľky. Žila pre svoju prácu,“ dodáva Ladislav a do očí sa mu tlačia slzy.
Zmietla ju vlna
Po manželkinej smrti Ladislav neveril, že by od života mohol dostať ešte nejakú ranu, ktorá by ho dokázala zlomiť. Nikdy by neveril, čo strašné si osud pre jeho dcéru prichystal. Nevinná letná dovolenka na Korfu, kam sa vybrala Monika spolu so svojím mužom Robertom toto leto, sa v okamihu zmenila na nočnú moru. V čase, keď sa išli kúpať, bolo more úplne pokojné. Zrazu však prišli obrovské vlny.
„Začali aj s manželom plávať k brehu. Robertovi sa podarilo dostať na breh, jej žiaľ nie a nedokázali jej pomôcť ani záchranári, keď ju vytiahli. Nepodarilo sa im ju už oživiť. Keď mi to zať volal, dva dni nato som mal narodeniny. Myslel som, že volal, kedy prídu, lebo tak vždy chodili. Namiesto toho som sa po druhýkrát dozvedel tú najsmutnejšiu správu v živote,“ vyjavil Ladislav. So smútkom v hlase len ticho dodal, že namiesto spoločne strávených chvíľ so svojou dcérou a jej rodinou teraz chodí na jej hrob. „Vždy chodili na Vianoce...,“ zašepkal.
Radosť z vnuka
Spamätať sa zo smrti životnej lásky a prežiť jediné dieťa nie je nič jednoduché ani pre silného chlapa. Zvlášť, keď obe zahynuli rukou nevyspytateľnej náhody. Hoci rany osudu mu na duši zostanú už po celý život, dokáže sa dnes už aj trocha pousmiať. Radosť mu robí jeho vnuk, Monikin syn Roman. Ten po vzore svojej babky začal študovať archeológiu. Dnes je z neho uznávaný archeológ, ktorý vďaka svojej práci precestoval celý svet. „Tak ako jeho mama, aj on skončil školu s červeným diplomom,“ uzavrel dojatý Ladislav, pre ktorého budú mať tohtoročné Vianoce smutnú príchuť.
