Svojim dvom vnučkám sa snaží vytvoriť nezabudnuteľnú rozprávkovú atmosféru, aby dlho verili, že darčeky nosí Ježiško.
Známy humorista, scenárista, režisér a moderátor v jednej osobe žije už od narodenia v lukratívnej časti Bratislavy pod Hradom. „Dokonca na tom istom pozemku, len som pôvodný dom pred pár rokmi zbúral a postavil nový,“ vysvetľuje.
Špeciálny mamin kapor
Vianoce majú teda preňho určitú symboliku. Aj keď jeho milovaní rodičia už nežijú, často na nich spomína a zvlášť to platí v dňoch Vianoc. Trávili ich spoločne aj so starými rodičmi a s otcovým bratom. Dodnes ho veľmi mrzí, že recept na kapra, ako ho pripravovala na Štedrý večer Oliverova mama, sa nezachoval. „Nikdy ho nevyprážala, ale robila ho v nejakej huspenine. Odvtedy som sa s takým receptom nestretol. Mama bola spišská Nemka, tak to možno bol nejaký nemecký zvyk,“ myslí si.
V existenciu Ježiška veril humorista dosť dlho. „Pamätám si, ako ma rodičia vždy tesne pred tým, ako mal prísť, niekde poslali, napríklad vysypať smeti a keď som sa vrátil, zrazu boli pod stromčekom darčeky. Povedali mi: „Akurát tu bol Ježiško!“ Keď sa to opakovalo už niekoľko rokov po sebe a vždy som naletel, bol som veľmi nešťastný a plakal, akú ja mám strašnú smolu, že Ježiško vždy príde vo chvíli, keď ja niekde odídem. Potom som už nechcel nikam odísť,“ smeje sa.
„Darčeky boli v časoch, keď som bol malý, naozaj veľmi skromné. Želal som si dostať napríklad pero s viacerými farebnými tuhami, ktoré sa vysúvali. Tak mi rodičia sľúbili, že mi ho Ježiško určite prinesie. Priniesol však úplne iné, také, kde som zakaždým tie tuhy musel vybrať z vrecúška a manuálne ich vymeniť. Bol som strašne sklamaný, že som nedostal to, čo som si vysníval. Z dnešného pohľadu to však vyznieva naozaj zábavne,“ vraví.
Keď sa z neho stal otec a narodila sa mu dcéra Vierka, chcel, aby aj ona písala listy Ježiškovi. „Lenže mala najlepšieho kamaráta Miška od susedov, s ktorým boli spolu každý deň, a ten pochádzal z totálne ateistickej rodiny. A tak Vierka ako celkom malá prestala veriť v príchod Ježiška - Miško ju jednoducho vyškolil a povedal, že je to len rodičovská rozprávka. Trocha som sa naňho hneval, lebo si myslím, že pre deti je dôležité veriť v príchod tajomnej bytosti, ktorá nosí darčeky.“
Vierka si nikdy nenárokovala na drahé darčeky. „Bola vždy veľmi skromná a zostalo jej to doteraz, je to až neuveriteľné. To ja som jej skôr vždy niečo vnucoval. Vždy mi povedala, že to je drahé. V tomto smere sme s ňou mali ľahkú robotu, všetko s vďakou prijala a nerobila žiadne problémy,“ chváli svoju dcéru.
Oliver Andrásy je už dvojnásobným starým otcom, a preto majú preňho Vianoce o to väčšie čaro. Celá rodina sa spolu stretáva pri štedrovečernom stole. „Dcéra si urobí Štedrý večer so svojou rodinkou deň predtým, ale 24. decembra sú s vnučkami Karolínkou a Natálkou aj so zaťom u nás. Teším sa, ako im žiaria očká, keď odbaľujú darčeky pod stromčekom.“
Do obchodov ich však humorista kupovať nechodí. „Skôr objednávam cez internet, sú to väčšinou hračky. Oblečenie sa neodvážim a priznám sa, že nerád chodím po obchodoch. Keby som mal kúpiť sukničku alebo topánky, bol by som stratený. Starí rodičia sú predsa na to, aby rozmaznávali.“
Na štedrovečernom stole Andrásyovci nemajú kapra ani majonézový šalát. Z tých tradičných jedál je to iba kapustnica. „Mávame sumce, šťuky, zubáče, to nám chutí viac. Manželka vymyslela, že tento rok kúpime menšie ryby, aby každý mal svoju. Majonézový šalát robiť nevie, preto sme vždy mávali len zemiaky. Práve nedávno sme sa bavili, že by ho mohla tento rok skúsiť, tak som zvedavý, ako to dopadne. Držte nám palce,“ uzatvára so smiechom.
