Aj vianočné zvyky však podliehajú trendom a vyvíjajú sa. Nie všetko, čo platilo a dodržiavalo sa v minulých rokoch, treba brať ako Sväté písmo aj dnes.
Stromček sa zdobí na Štedrý deň - PRAVDA
V starších obdobiach to bolo presne o tom, že sa mal stromček zdobiť na Štedrý deň. Spoločne ho zdobila rodina. Dnes sa zvyky trošku posunuli, pretože v úradoch či obchodoch sú počas celého decembra. V mnohých rodinách sa zdobí už deň pred Štedrým dňom.
Stromček musí stáť do Troch kráľov - PRAVDA
Do Troch kráľov by mohol stromček stáť, keďže to je koniec vianočného obdobia. Dnes ho však mnohé rodiny majú až do konca januára, keď im vydrží a chcú si pre radosť Vianoce ešte predĺžiť.
Na stromčeku musí byť hviezda - MÝTUS
Nemusí to byť hviezda. Kedysi sa špice nechávali voľné, ale v poslednom čase pribudli ozdoby určené práve na zakončenie stromčeka. Či už to bol tzv. špic ako špeciálna ozdoba alebo hviezda. Tá vychádzala z biblického príbehu. Je to individuálna vec, kto si tam čo dá.
Večera má byť o šiestej - POLOPRAVDA
Podľa nášho ľudového podania sa za štedrovečerný stôl má zasadnúť vtedy, keď vyjde prvá hviezda, čo je však veľmi romanticky podané. Je to troška regionálne rozdelené. Sú dva termíny, a to buď o 17. alebo 18. hodine. Vo vidieckom prostredí to býval ten skorší termín a v mestskom s hodinovým posunom. Oba termíny sú však v poriadku.
Kapor či ryba musí byť - PRAVDA
Kapor či ryba všeobecne je od 12. storočia považovaná za pôstne jedlo. Rovnako aj živočíchy, ktoré žijú vo vode, cirkev ustanovila za pôstne mäso. Kedysi sa konzumovali rôzne druhy rýb, nie ako dnes. Dokonca ešte aj údenáče, zavináče či kyslé rybky. Mali sme aj oblasti, kde sa ľudia zaobišli bez ryby. U protestantov ryba nebola zvykom, keďže nedržali pôst.
Na Štedrý deň sa treba postiť - POLOPRAVDA
Je to rozdelené. Pre katolíkov, pravoslávnych a gréckokatolíkov je Štedrý deň pôstny. Aj keď pri pravoslávnych a gréckokatolíkoch musíme brať do úvahy, že sa riadia juliánskym kalendárom, čiže majú Štedrý deň posunutý. Zvyk bol taký, že sa jedlo ráno. Biela káva s kúskom chleba, na obed polievka. V protestantských oblastiach mohli byť aj výdatnejšie, dokonca aj mäsité raňajky. Pôst sa nedrží.
Patria k fenoménom, ktoré nám zostali. V mnohých rodinách sa tento starý zvyk stále dodržiava. Kedysi ich piekli učitelia a dávalo sa piecť presne toľko oblátok, koľko bolo v rodine ľudí. Dnes sa to tak striktne neberie, oblátky musia byť. Je to pripomienka bližšia veriacim ľuďom, tradične sa konzumujú skoro vo všetkých rodinách.
Od stola sa neodchádza - PRAVDA
Je to zvyk, ktorý sa aj dnes v mnohých lokalitách dodržiava. Od stola sa stávalo až po spoločnej záverečnej modlitbe. Malo to aj praktický význam, príbytky boli malé, takže bolo praktickejšie mať jedlá na stole, ako by mal každý vstávať. Povera hovorí, že ktokoľvek by to porušil a vstal by od stola, nemusel by sa dožiť nasledujúcich Vianoc.
Tanier pre hosťa nesmie chýbať - PRAVDA
To je nádherný zvyk, ktorý sa stále v niektorých lokalitách a rodinách dodržiava. Nechá sa jeden tanier navyše, ktorý symbolizuje otvorenosť Slovákov a našich predkov. Keby ktokoľvek zaklopal, bol by usadený k stolu. Napríklad na Záhorí sa zvyk dodržiava, ale hovorí sa, že je to tanier pre duše.
Tento zvyk sa obyčajne dodržiava. Dávanie darčekov prišlo najskôr do aristokratických kruhov cez meštianske až po vidiecke prostredie. V meštianskom prostredí zazvonil zvonček, v ľudovom prostredí sa nemusel vždy použiť zvonček. Ľudia vstali od stola a navzájom si vymenili darčeky. Zvykom je obdarovať sa po večeri.
Obsluhuje žena - POLOPRAVDA
Obyčajne obsluhovala počas štedrej večere gazdiná. Keď už však bola staršia, určila niektorú z dcér alebo nevestu, aby sa nemusela namáhať ona. Rodina sa dohodla, kto bude ten, ktorý má obsluhovať počas večere.
Pod tanier treba dať šupiny - POLOPRAVDA
Je to modernejší zvyk, starším zvykom bolo dať pod obrus šošovicu, ktorá pripomínala peniaze. Pod tanier dával šupiny otec, ktorý obyčajne kapra aj zabil. Tradícia so šupinami sa začala po druhej svetovej vojne. Ďalším zvykom je nechať si tieto šupiny počas celého roka v peňaženke. Verilo sa, že sa im rozmnožia peniaze.
Darčeky rozdáva najstarší - MÝTUS
Záleží na dohode v rodine. Spravidla to je buď otec, alebo mama, kto každému členovi rodiny dá do ruky ten jeho darček. A ten si ho potom za prítomnosti ostatných členov rodiny rozbalí.
