Na súde ich posadili priamo oproti tým, ktorí majú podľa polície na svedomí ohavný zločin, ktorý zmenil nielen ich životy, ale aj spoločenské pomery na celom Slovensku. Ako to celé prežívali zronení rodičia?
Mama Martiny Kušnírovej († 27) Zlatica si pôvodne myslela, že neprídu všetci obžalovaní. Napokon sa dostavila celá štvorica, lebo sudkyňa nariadila ich predvolanie. Prvýkrát tak mala možnosť hľadieť na tých, o ktorých si myslí, že zabili jej milovanú dcéru.
Pred pojednávaním si však musela dať tabletku na upokojenie. „Pozerali sme im do očí, mnohí uhýbali, ale zdá sa mi, že ich výraz tváre už nie je taký arogantný, aspoň u pána Kočnera sa mi zdalo,“ priznala Kušnírová. Svoje pocity opisovala ako značnú úľavu. „Neviem, či si Kočner niečo uvedomuje, alebo to len hrá. Pri zmenkách bol nadutý. Teraz vidí, že je tu veľmi veľa medzinárodného dozoru, novinárov, takže vidí, že veci sa nebudú uberať len takým smerom. Oni sem však prišli preto, že museli. Že by si uvedomovali, že niečo spravili, tak to nie. V ich pohľadoch som nevidela nič, len prázdno,“ dodáva Zlatica, ktorá neudržala slzy. Pre obžalovaných očakáva najvyšší trest - doživotie.
Podobne ako rodičia Jána Kuciaka († 27) je odhodlaná chodiť na každé pojednávanie. Otec novinára Jozef Kuciak mal z procesu pôvodne obavy. „Nevedeli sme, do čoho ideme. Pozoroval som ich, snažil som sa nadviazať očný kontakt, ale sa mu vyhýbali. Kočner bol ako vždy - arogantný poloúsmev,“ opisoval svoje pocit. Hovorí, že nevie, či bude niekedy naplnená spravodlivosť. „Považoval by som však za dôležité, aby už nebolo umožnené ďalším pánom typu Kočner pokračovať v ich činnosti. Myslím si, že Kočner zadal objednávku, ale môj pocit je taký, že minimálne to s niekým konzultoval,“ uzavrel Kuciak.