Dvadsaťpäť rokov panovania neobmedzeného vládcu, ktorý sa nechával titulovať ako "Karpatský génius" alebo "Dunaj myšlienok", sa zrútilo počas piatich decembrových dní, keď po vynesení rozsudku trestu smrti a vykonaní popravy bol aj so svojou ženou Elenou zastrelený pri múre v kasárňach v meste Targovište.
"Rumunský komunistický režim Nicolae Ceaušesca mal svoje špecifické odtiene a miernymi nuansami sa vymykal zo šedivosti komunistických režimov moskovských satelitov najmä v 70. a na začiatku 80. rokov. Avšak, a to je rovnako dôležité, Ceaušescu 'pestoval' aj neskonalý kult svojej osobnosti," napísal v knihe Rivali a partneri studenej éry riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek.
Nicolae Ceaušescu sa dostal k moci v roku 1965, teda ako 47-ročný, keď bol zvolený za generálneho tajomníka Rumunskej robotníckej strany, ktorú však prakticky vzápätí premenoval na Komunistickú stranu Rumunska.
Po zmene ústavy v roku 1974 sa stal doživotným prezidentom, ktorý začal v tomto období rozdeľovať významné posty svojim najbližším príbuzným a osobným priateľom. Tak napríklad jeho manželka Elena, druhý najvplyvnejší človek v štáte, bola aj šéfkou akadémie vied, hoci vychodila iba štyri triedy základnej školy a jedinú jednotku na vysvedčení mala z vyšívania.
Na začiatku svojej vlády sa snažil Ceaušescu o liberalizáciu a v mnohých oblastiach nastalo nevídané uvoľnenie. V rámci socialistického bloku tiež začal uplatňovať nezávislejšiu politiku. Rumunsko ako člen Varšavskej zmluvy odmietalo prítomnosť sovietskych vojsk na svojom území a udržiavalo priateľské vzťahy so západnými krajinami.
V auguste 1966 nazval prestížny týždenník The Economist Nicolae Ceaušesca "de Gaullom východnej Európy". A v roku 1968 bol dokonca označovaný za "najobľúbenejšieho komunistu" Západu. V auguste totiž odsúdil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, na ktorej sa Rumunsko ako jediný členský štát tohto paktu nepodieľalo.
Krátke obdobie uvoľnenia sa začiatkom 70. rokov skončilo a Ceaušescov kult osobnosti začal nadobúdať obrovské rozmery. Zatiaľ čo Rumuni zvádzali každodenný boj o kúsok chleba, diktátor si budoval rôzne megalomanské stavby, ako napríklad "Palác ľudu", ktorý dal postaviť v Bukurešti. Po americkom Pentagóne ide údajne o druhú najväčšiu administratívnu budovu na svete.
V roku 1989, sa po ďalšej neúspešnej snahe prehovoriť k národu, pokúsil spolu s manželkou pred rozhnevaným davom utiecť vrtuľníkom. Utiecť sa im podarilo len do približne 80 kilometrov vzdialeného mesta Targovište, kde ich postavili pred špeciálny vojenský súd. Ten po krátkom procese, ktorý trval necelú hodinu, obvinil Nicolae Ceaušesca a jeho manželku Elenu z genocídy, zneužívania štátnej moci, z rozvracania národného hospodárstva a z pokusu o útek. Verdikt znel - trest smrti zastrelením. Obidvoch krátko po vynesení rozsudku 25. decembra 1989 pri kasárenskom múre v Targovišti popravili.