Ihličnatý kamarát rozžiari sviatky v každom dome, zvlášť ak siahnete po tom živom. Ten vašu domácnosť skrášli, nádherne prevonia a dokonca môže priaznivo ovplyvniť vaše zdravie!
Jedľa z plantáže
Smrek, borovica či jedľa. Ľudia majú dnes na výber rôzne druhy ihličnanov, no slovenským Vianociam jednoznačne už roky kraľuje jedľa, konkrétne tá kaukazská. Obľúbená je nielen pre svoj súmerný kužeľovitý tvar, ale aj ihličie, ktoré nepichá. „Favoritkou sviatkov je aj vďaka tomu, že jej ihličie na rozdiel od smreku či borovice neopadáva, a to ani keď vyschne,“ vysvetľuje dendrologička Eva Záhradníková z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. „Na rozľahlých severských plantážach, kde sa pestuje, sa jej darí veľmi dobre. Nie je taká náročná na čistotu ovzdušia a pôdy ako jedľa biela, ktorá je našim domácim druhom.“
Odborníčka zdôrazňuje, že často používaný názov normandská jedľa je nesprávny. „Názov nie je odvodený od toho, že pochádza z Normandie, ale je pomenovaná podľa fínskeho profesora botaniky Alexandra von Nordmanna, čiže správne sa nazýva jedľa Nordmannova. Pochádza z Blízkeho východu, odtiaľ sa v 17. storočí rozšírila do Anglicka a vieme, že do Česka sa dostala v roku 1845.“
Koľko rokov, toľko poschodí
Koľko taký stromček rastie na plantáži, kým sa dostane ku nám domov? Americká asociácia pre vianočné stromčeky, áno aj taká je, hovorí, že stromček vysoký 180 - 200 cm rastie približne sedem rokov. „Plus-mínus vieme vek ihličnanu odhadnúť aj podľa toho, koľko má poschodí,“ prezrádza rýchly trik na určenie veku stromu dendrologička.
Neosekávajte kmeň
Ako zariadiť, aby vianočný stromček vydržal dlho krásny? „Ak ho prinesieme zvonka, musíme ho na izbovú teplotu privykať postupne. Niekto ho necháva ešte pár dní v pivnici či v nevykurovanej miestnosti, niekto mu prvý deň a noc nechá otvorené okná a potom postupne miestnosť vykurujú. Ľudia robia chybu najmä v tom, že si dávajú osekať, vyfrézovať kmeň stromu. Cievy, ktoré rozvádzajú vodu, sú však priamo pod kôrou. Tým, že odstránite túto časť, odstránite živé cievy a necháte tam iba neaktívne drevo. Darmo budete potom stromček ponárať do vody, pretože takto upravený kmeň si nedokáže načerpať vodu.“
Drevo je neuveriteľný materiál
Drevo je komplikovaná štruktúra zložená z mnohých buniek, ktoré sú zoradené nad sebou ako rúrky potrubia. Výsledkom je, že drevo má ohromne veľký povrch vnútorných štruktúr. Ak by sme ich dokázali rozprestrieť, zistili by sme, že: „Vnútorná plocha bunkovej steny a štruktúra kanálikov kapilár iba v 1 cm3 smrekového dreva je veľká ako futbalové ihrisko! Teda 7 000 m2! To všetko je zabalené do priestoru jedného kubického centimetra - veľkosti kocky v hre Človeče, nehnevaj sa,“ píše lesník Erwin Thoma vo svojom bestselleri Tajná reč stromov. Teraz si predstavte, na akú plochu by sa dal rozložiť váš vianočný stromček. Zaujímavé, však?
Zdravé ihličie
Dokonca aj z toho vyschnutého ihličia sa dajú pripraviť mnohé domáce liečivé produkty. „Do 250 g bravčovej masti pridajte 5 g včelieho vosku a 250 g ihličia. Na miernom ohni pražte 15 - 20 minút. Nechajte 24 hodín odstáť, prihrejte, zmes preceďte cez gázu. S takouto masťou natierajte boľavé svaly, kĺby, chrbticu, či hrudník v prípade respiračných ochorení,“ radí bylinkárka Anna Kopáčová.
Taktiež si môžete pripraviť liečivú tinktúru. „Do 700 ml bieleho alkoholu nasypte 50 g ihličia. Občas pretraste a mesiac lúhujte, potom sceďte cez gázu a užívajte počas jedného týždňa denne pol štamperlíka. Urobte si 14 dní prestávku a pokračujte. Tinktúra zvyšuje imunitu, tlmí kašeľ, znižuje tvorbu hlienu, pri potieraní pomáha pri reume, dne či boľavej krčnej chrbtici.“
Živý stromček je ekologickejší
Kým pred pár rokmi panovalo všeobecné presvedčenie, že umelý stromček škodí životnému prostrediu menej ako ten živý, dnes fakty hovoria o niečom inom. Kúpou živého stromčeka neničíte lesy, pretože až 98 % z nich vyrastie na plantážach. „Aj takéto stromy počas rastu produkujú kyslík a zadržiavajú oxid uhličitý. Živý vianočný stromček je ekologickejší, pretože uhlíková stopa toho umelého je oveľa väčšia,“ vysvetľuje Záhradníková.
Uhlíková stopa je množstvo emisií a skleníkových plynov produkovaných ľuďmi pri výrobe či každodenných činnostiach. Podľa environmentálnej organizácie British Carbon Trust uhlíková stopa živého vianočného stromčeka, ak je potom použitý ako drevoštiepka či ako palivové drevo, je približne 4 kg CO2. Ak skončí rozkladom na skládke, jeho uhlíková stopa sa zvyšuje na 16 kg. Stále je to však menej, ako uhlíková stopa umelého stromu - 40 kg CO2. Aby sa vyrovnal živému, museli by ste ho používať dlhšie ako 10 rokov, no i tak nastáva problém s recykláciou. Takýto výrobok z plastu a z kovu je prakticky nerecyklovateľný.
Vôňa ihličia na dobrú náladu
Živé stromčeky naše domovy krásne prevoňajú, najmä borovica. Jej prenádherná vôňa pôsobí na naše zmysly podobne ako aromaterapia. Povzbudí ducha a zlepší náladu. Esenciálne oleje izolované z ihličnanov majú podľa aromaterapeutov blahodarný vplyv na naše zdravie. Esenciálne oleje z jedle bielej majú utišujúce účinky, dokonca extrakt z kmeňa pôsobí proti artérioskleróze. Esenciálne oleje z jedle balzamovej zasa priaznivo pôsobia na dýchací systém. Na druhej strane, kaukazská jedľa je podľa odborníkov vhodná pre alergikov, pretože práve tento druh neobsahuje toľko dráždivých alergénov.
