Sama nemá peňazí nazvyš, no aj s tým málom sa už roky delí s každým, kto to potrebuje. Ľudia na ňu nedajú dopustiť a svorne tvrdia, že je človekom s najväčším srdcom na svete. „To je náš anjel Vianoc,“ hovoria o nej s úctou.
Nový Čas sa rozhodol túto úžasnú ženu navštíviť. Hneď po príchode sme pred jej domom naďabili na vrecia plné šatstva a krabice so sladkosťami pre deti. „Toto musíme najskôr zaniesť,“ povedala stručne a už aj nakladala veci do auta. Po pár prejdených kilometroch na ňu v biednom domčeku v Zbrojníkoch trpezlivo čaká mama a babka Štefka (49) s jednou zo svojich dcér a s vnúčikom. Dom je na spadnutie, kúri sa len v jednej izbietke. „Nemáme drevo, tak nech je teplo aspoň tam, kde sú deti,“ povie strhaná Štefka a v očiach sa jej zalesknú slzy. Magdalénu jemne pohladí po ruke.
„Viete, ona neuveriteľne pomáha nielen nám, aj ostatným. To, čo robí, sa ani nedá opísať,“ vraví obdivne Štefka, kým Magdaléna pobozká na čelo jej usmievavého vnúčika Kristiánka (3). Magdaléna si na takéto pochvaly nepotrpí, pomoc blížnym považuje za úplne samozrejmú.
„Nepreháňaj to a choď si ku mne do dvora po drevo, kým vám nedovezú,“ povie a pred skromným príbytkom nám prezradí, ako veľmi si chudobnú ženičku váži: „Štefka je neobyčajný človek. Sama nemá, sú na tom biedne. Ale keď som potrebovala peniažky pre rodinu s chorými detičkami, tak pribehla, že im ostalo 5 eur, čo dokázala odložiť a tie im posiela. V živote je to tak, že najviac pomáhajú tí, ktorí majú najmenej. Tí, ktorí by mohli pomôcť, väčšinou nedajú nič. Ale títo dajú aj posledné a o to viac si to vážim.“
Obliekla všetky deti
Našou ďalšou zastávkou je azylový dom v Leviciach, kam vezie vrecia plné oblečenia a darčekov najmä pre deti. Vonku zatrúbi, tak to už má nacvičené. O chvíľu vyjde šéfka azylového domu Libuška (40). Veľmi skromné podmienky a kopec deťúreniec, tak sa to tu dá v skratke opísať. Ale tamojší obyvatelia sú vďační za všetko. „Ona je náš anjel, anjel Vianoc, veľmi nám pomáha, všetky deti obliekla a obula, aj stromček doniesla,“ nedá Libuška na Magdalénu dopustiť.
Deti sa okolo nej okamžite zhŕknu a ona všetky vyobjíma a vybozkáva. Každému povie, ako veľmi ho ľúbi. O chvíľu sú všetky zababrané od čokolády, ktorú doniesla. „Chceme tu otvoriť také svojpomocné dielne, už vybavujem aj šijací stroj. Ženičky si svoje výrobky potom budú predávať, a tak si privyrobia aj nejaké to euro. Len už to všetko nestíham, aj keď mám doma obrovskú podporu, za čo rodine nesmierne ďakujem, inak by sa to nedalo a veľmi mi pomáha kamarátka Henrieta,“ vysvetľuje medzi obdarúvaním detí Magdaléna, ktorá sa ani na chvíľu nezastaví.
„Ľudia mi stále píšu, volajú, ale ja už všetko musím počítať na benzín. Ísť po veci, doniesť ich, ako to zvládnuť finančne. To všetko je na mojich pleciach. A veci aj triedim, kde a čo komu doniesť, aby to bolo účelné, zháňam peniažky pre choré detičky a najhoršie je, keď sa do mňa niektorí navážajú, že s tým kšeftujem. Lebo keď treba peniaze na liečbu a potraviny, tak urobím burzu vecí, inak to nejde,“ krúti hlavou obetavá žena.
Ako sa to všetko začalo
Magdaléna začala pomáhať pred desiatimi rokmi, keď sa s rodinou presťahovala do Zbrojníkov. „Boli sme na ihrisku na nejakej akcii. Najstaršia dcéra mala vtedy 6 rokov a hrala sa s deťmi. Odrazu prišla za mnou a hovorí, že jej ostatné deti povedali, že s jedným chlapčekom sa nemá hrať, lebo je zo škaredého domu. Ostala som ako obarená,“ spomína Magdaléna, ktorá sa okamžite išla pozrieť, o koho ide.
„Veľmi ma nahnevalo, ako sa k tým deťom zo sociálne veľmi slabej rodiny správajú. Deti to museli počuť od rodičov, že sa s nimi nemajú hrať. Nepovedali im, že preto, lebo sú chudobní, ale že sú zo škaredého domu. Mala som slzy v očiach. Snažila som sa tej chudobnej rodine pomôcť a postupne potrebovali pomoc ďalšia a ďalšia rodina a dnes to už nemá konca-kraja,“ vysvetľuje tichým hlasom Magdaléna, o ktorej všestrannosti svedčí aj to, že popri výchove troch detí je opatrovateľkou, dobrovoľnou hasičkou a v lete dokonca získala tretie miesto v súťaži traktoristov. „Všetci sa smiali, že im žena vytrela zrak,“ so smiechom hovorí žena s obrovským srdcom, ktorá sa nielen pred Vianocami neustále rozdáva pre druhých.
