Na priebeh volieb dohliada Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá pri predchádzajúcich voľbách v Uzbekistane odporučila reformy hlasovacieho procesu.
Organizácia zaznamenala pri prezidentských voľbách z roku 2016, keď bol zvolený Karimov súčasný nástupca Šavkat Mirzijojev, "závažné nezrovnalosti" vrátane ilegálneho spôsobu odovzdávania hlasov.
Počas predchádzajúcich parlamentných volieb z roku 2014 OBSE vyhlásila, že politická atmosféra v Uzbekistane je "prísne kontrolovaná".
Mirzijojev prisľúbil rozsiahle reformy pre túto prevažne poľnohospodársku krajinu, avšak jeho vláda si uchováva silné puto s autokratickým sovietskym modelom spravovania štátu, informovala tlačová agentúra DPA.
Uzbekistan má spomedzi postsovietskych republík v strednej Ázii druhú najväčšiu ekonomiku. Karimov stál na čele krajiny takmer tri desaťročia až do svojej smrti v roku 2016.
Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) tvrdí, že nedeľňajšie voľby "neposkytli voličom skutočný výber kandidátov". "Všetkých päť zaregistrovaných strán vo voľbách operuje medzi politickými mantinelmi, ktoré stanovuje vláda. Na voľbách sa nemohla zúčastniť žiadna nezávislá či politická strana," uviedla HRW vo vyhlásení.
Podľa OBSE predvolebná kampaň v tejto prevažne moslimskej, ale neochvejne sekulárnej krajine nespĺňala medzinárodné normy. "Bolo vidno iba veľmi málo plagátov," uviedla organizácia.
Ústredná volebná komisia oznámi predbežné výsledky v pondelok 23. decembra približne o 10.00 h SEČ. Voľby sa konali pod sloganom "Nový Uzbekistan, nové voľby", dopĺňa stanica Slobodná Európa. Z 33 miliónov obyvateľov Uzbekistanu má volebné právo 20 miliónov ľudí.
