Odvolávala sa pritom na výskum o uznaní malých členských štátov v Európskej únii (EÚ), ktorý momentálne realizuje Katedra politológie Filozofickej fakulty UK pod vedením Jozefa Bátoru. V rámci výskumu analyzujú články zahraničných médií o Slovensku za posledných 20 rokoch.
„Momentálne pracujeme na analýze obrazu Slovenska v zahraničných médiach za posledných 20 rokoch. Z tohto dlhodobého výskumu vychádza, že imidž Slovenska sa najmä po migračnej kríze výrazne zhoršil," uviedla politologička. Dodala, že zahraničné média v Taliansku či Nemecku mali o Slovensku dobrý obraz vtedy, keď tu bola premyslená politika. „Nehovorím, že tá politika bola bez chýb, ale išlo o brandingovú výhodu, ktorú sme mali," uviedla Malová. Konkretizovala, že išlo o obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď sa Slovenská republika prezentovala ako tatranský tiger. Túto pozíciu sme podľa Malovej stratili aj preto, že daňová politika je na Slovensku veľmi nesystémová. „Jednorazové opatrenia nám veľmi škodia, aj pokiaľ ide o stav doma, ale aj o obraz v zahraničí," poznamenala.
Na katedre UK skúmali obraz Slovenska aj vo vyše 600 článkoch talianskych médií. Mnohé podľa Malovej dávali našu krajinu za príklad reformnej krajiny. „Počas rokov druhej vlády Mikuláša Dzurindu a krátko počas prvej vlády Roberta Fica bol na Slovensku veľký ekonomický rast a veľký prílev zahraničných investícií. Písali, že ak malá krajina robí také odvážne reformy, je čas aj pre taliansku vládu sa pohnúť nejakým reformným smerom," vysvetlila.
Politologička je presvedčená, že kedysi bolo Slovensko ako krajina viditeľné. „Zase sme sa stratili a rozplynuli po migračnej kríze. Už sme iba členom V4. Poznajú nás, ako tých zlých, ktorí nechceli byť solidárni. Z tejto pozície to veľmi poškodzuje aj naše vzťahy vrámci EÚ. Ťaháme za kratší povraz. Nie všetky tie reformy chválili, ale diskutovalo sa o tom ako o niečom relevantnom a teraz sme v nejakej kope," dodala Malová.
