Ľudia od nepamäti verili v čarovnú moc Štedrého dňa a jeho magickú silu. Celý deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú večeru. Upravovali sa aj príbytky a magický charakter mala aj ich očista. Domy, kuchyne a izby sa ozdobovali zelenou čečinou, nad stôl sa vešal slamený stromček, zdobený zväčša prírodnými ozdobami a ovocím, ktorý postupne od konca 19. až do tridsiatych rokov 20.storočia začal nahrádzať súčasný vianočný stromček. Najväčšia pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola a príprave tradičných vianočných jedál.
Štedrý večer sa zvyčajne začínal so zjavením prvej hviezdy na večernej oblohe, keď sa v zvoniciach a kostoloch rozozvučali zvony.
Slávnostná večera sa začínala modlitbou. Predtým najstarší člen rodiny potrel každému pri stole čelo medom, aby boli všetci po celý rok zdraví. Orechy sa hádzali do všetkých štyroch kútov domu, aby bola rodina šťastná. Nohy stola sa zviazali špagátom, aby celý rok rodina držala pohromade. Počas večere nemohol nik od stola odísť, všetko už na ňom muselo byť pripravené. Pod obrus sa vkladali peniaze, čo malo zabezpečiť bohatý nasledujúci rok. Na stole bolo o jeden tanier viac ako bolo členov domácnosti - pre prípadného pocestného alebo na pamiatku tých, ktorí už nie sú medzi nimi. Každý člen rodiny rozkrojil jablko. Keď mal jadrovník tvar hviezdičky, znamenalo to šťastný rok a zdravie, krížik veštil rok problémov.
Ešte pred štedrou večerou sa robili obrady, ktoré mali rodinu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, polia pred pohromami a statok pred chorobami.
Väčšina obyvateľov Slovenska v minulosti žila na vidieku a živila ich pôda. Mnohé vianočné tradície sa preto spájali práve s hospodárstvom. Stromy sa obväzovali slamou, aby cítili teplo a prinášali bohatú úrodu. Dobytku sa podával kúsok oblátky natretej cesnakom, ktorá ho mala uchrániť od chorôb. Gazdiná nad teľnou kravou zvykla prelomiť koláč, aby sa krava šťastne otelila. Symbolické kríže robené na dverách a oknách domu a vrátach ochraňovali ľudí pred bosorkami a zlými duchmi.
Hoci sa vianočné zvyky na Slovensku líšili od dediny k dedine a každý región mal svoje špecifiká, väčšina z nich bola spoločná, alebo vychádzala z podobnej tradície.