Nová legislatíva umožní voličom voliť si individuálnych zákonodarcov namiesto vyberania si favoritov zo straníckych zoznamov a vytvára nové volebné okrsky s jedným kreslom na 100.000 voličov, informuje tlačová agentúra DPA.
Zmena volebného zákona bola kľúčovou požiadavkou tisícok demonštrantov, ktorí vychádzali do ulíc od začiatku októbra. Protestujúci tiež požadovali odstránenie celej volebnej elity. Protesty prinútili premiéra Ádila Abda Mahdího, aby v novembri odstúpil. Ústavný konečný termín na výber nastávajúceho ministerského predsedu sa však pre spory medzi konkurenčnými parlamentnými skupinami premeškal.
Protestujúci taktiež požadujú, aby bol nový premiér politicky nezávislý, a trvajú na tom, že nebudú akceptovať žiadneho kandidáta podporovaného politickými skupinami.
Demonštrácie sú najväčšími v Iraku od roku 2017, keď Bagdad oznámil oslobodenie celého územia, ktoré predtým kontrolovali extrémisti z džihádistickej organizácie Islamský štát. Pri zrážkach s poriadkovými silami odvtedy zahynulo najmenej 485 osôb, tvrdia ľudskoprávne skupiny.
Iracká vláda sa formuje na základe politickej a sektárskej línie od roku 2003, keď sa uskutočnila Američanmi koordinovaná invázia, ktorá zvrhla režim irackého diktátora Saddáma Husajna.
Kritici tvrdia, že tento systém prispieva ku korupcii a nekompetencii štátnych inštitúcií. Súčasný politický pat v Iraku je označovaný za najhoršiu krízu od Husajnovho zosadenia.
