Prokuratúra autonómnej Krymskej republiky, podriadená ukrajinskej generálnej prokuratúre, prisľúbila vypracovať právnu expertízu železničného spojenia Krymu s Ruskom cez Krymský most, pričom ho vo svojom vyhlásení označila za "nezákonné" a prejazd vlaku za "nelegálne prekročenie štátnej hranice".
"Takéto činy okupačnej krajiny zjavne porušujú štátnu suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, naznačujú zanedbávanie všeobecne uznávaných zásad a noriem medzinárodného práva," uviedla ukrajinská prokuratúra.
Prvý osobný vlak - Tavrija - vyšiel v pondelok z Petrohradu a v stredu dorazil do svojej cieľovej stanice - do prístavného mesta Sevastopol, Vlak prešiel po Krymskom moste v noci na stredu. V stredu popoludní sa po rovnakej trase vydal na spiatočnú cestu, informovala agentúra TASS.
Železničnú časť Krymského mosta cez Kerčský prieliv otvoril v pondelok ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa vtedy v motorovom vozni odviezol po trase z krymského mesta Kerč do mesta Tamaň. Putin vtedy uviedol, že v roku 2020 sa po tomto moste prepraví 14 miliónov cestujúcich a asi 13 miliónov ton nákladu.
Krymský most, ktorý je najdlhším mostom v Rusku aj v Európe, spája Moskvou anektovaný Krymský polostrov s Tamanským polostrovom na juhu Ruska. Ide o jediné cestné a železničné spojenie Krymského polostrova s Ruskou federáciou.
Most sa skladá z dvoch paralelných komunikácií - cestnej a železničnej. Pre osobné automobily ho sprístupnili v máji 2018 a pre nákladnú cestnú dopravu na jeseň toho istého roku. Nákladné vlaky by po ňom mali začať jazdiť v júni 2020.
Výstavbu železničnej časti mosta oficiálne ukončili 18. decembra 2019. Podľa názoru ukrajinskej vlády nový most bol postavený a je v rozpore s medzinárodným právom - preto už v októbri 2018 začali ukrajinské úrady trestné konanie proti spoločnostiam zapojeným do jeho výstavby.
Rusko anektovalo Krymský polostrov v roku 2014. Kyjev ani medzinárodné spoločenstvo však pripojenie Krymu k Ruskej federácii neuznali.
