Schreier bol považovaný za jedného z najlepších tenoristov 20. storočia a jednu z mála slávnych osobností vážnej hudby pochádzajúci z bývalého východného Nemecka. Niekoľkokrát vystupoval tiež v Československu a SR, pričom v Prahe odspieval v roku 2005 svoje posledne verejné predstavenie.
Schreier sa narodil neďaleko Drážďan v roku 1935. Hudobne sa začal vzdelávať v zbore pri kostolu sv. Kríža. Tam jeho talent objavil zbormajster Rudolf Mauersberger, ktorý ho nechal spievať mnoho sólových partov. V 16 rokoch sa jeho detský soprán zmenil v tenor, Schreier začal študovať spev a venoval sa aj štúdiu orchestrálneho a zborového dirigovania (dirigoval od roku 1969). Profesionálne debutoval v roku 1959 v úlohe Prvého väzňa v Beethovenovej Fidelio, vzápätí nato zožal úspechy v mozartovských roliach.
V roku 1963 získal angažmán v berlínskej Štátnej opere, bol tiež pravidelným hosťom vo Viedni. Od roku 1967 bol po štvrť storočia pravidelným účastníkom salzburského festivalu. Keď v roku 1966 zomrel Fritz Wunderlich, bol označený za najväčšieho žijúceho mozartovského tenoristu, najmä kvôli starostlivej intonácii a dikcii. Od roku 1972 predvádzal svoje umenie aj ako dirigent, pričom počas svojej kariéry riadil napríklad newyorskú či viedenskú filharmóniu. S operou skončil na prelome tisícročia vo svojich 65 rokoch s tvrdením, že na stvárnenie mladých milovníkov na javisku je už v príliš pokročilom veku.
Na verejnosti naposledy spieval v roku 2005 pri pražskom prevedení Bachova Vianočného oratória, ktoré aj dirigoval. "Deň bez hudby je stratený deň," hovorieval podľa agentúry DPA spevák a dirigent, ktorý mal aj cez svoje medzinárodné angažmán vždy veľmi blízko k Drážďanům, v ktorých vyrastal.
