Spoločne založili združenie Prežila som to, Ivana dokonca napísala aj knihu s rovnakým názvom. Veľké bojovníčky svorne tvrdia, že choroba im síce veľa vzala, no rovnako veľa im aj dala – na svet sa už dívajú inou optikou. Jednoducho sa tešia z každej jednej chvíle.
Na prvý pohľad sú ako ktorékoľvek iné ženy. Ivana a Jana sa však od ostatných líšia tým, čo prežili. Obom sa totiž podarilo poraziť rakovinu. Levičanky teraz pomáhajú tým, ktorí to sami zvládnuť nedokážu. Paradoxom je, že aj keď sa obe poznali už dlhšie, silné puto medzi nimi vzniklo až vďaka chorobe.
Spojili ich dcérky
„Nikdy neviete, čo vám osud prihrá a čo príde,“ vravia so štipkou sarkastického humoru statočné bojovníčky. „Naše dcéry spolu chodili už do škôlky. Dnes majú po 15 rokov a sú z nich spolužiačky na škole a kamarátky. Napriek tomu sme to o našich chorobách nevedeli. Až toto leto sme začali byť v užšom kontakte práve kvôli dcéram. Jedna u druhej už aj prespávali, a tak sme sa aj my viac otvorili,“ povedala Jana, ktorá si prešla onkologickým peklom ako prvá.
Jej diagnóza spred 10 rokov znela: rakovina krčka maternice. „Zistili mi to pri preventívnej prehliadke, preto stále zdôrazňujem a vždy aj budem, aké sú dôležité. Moja dcérka mala vtedy len 8 rokov a ja som nechcela, aby to vedela. Preto som nešla do nemocnice, všetko – ožarovanie aj chemoterapiu – som absolvovala ambulantne,“ vysvetľuje.
Keď si Jana myslela, že už je z najhoršieho vonku, prišlo podozrenie na leukémiu a potom nádor za uchom. „Našťastie nádor bol nezhubný. Ale stále to straší a máta, napríklad v lete som prišla o vlasy, teraz mi dorastajú. Nevedia zistiť, prečo,“ vraví Jana, pre ktorú sú veľkou oporou manžel a dve dcérky.
Keď bolí život...
Ivane sa otočil celý svet naruby minulý rok, presne na jej 35. narodeniny. „Začala som vracať, bolo mi zle. A už to potom išlo, z cysty na vaječníku bol zhubný nádor. Všetko mi vybrali a museli skrátiť aj črevo. Nikdy nezabudnem, ako som sa po šesťhodinovej operácii zobudila a ako hrozne to bolelo. Celých 8 dní som nevedela ani jesť. Bolel ma život,“ spomína dnes už s úsmevom na ťažké životné obdobie Ivana.
Pomáhajú, ako sa dá
Náročná liečba prispela k tomu, aby Ivana začala všetko vnímať ináč. „Rakovina je strašiak na celý život. Kto to nezažil, nevie si to predstaviť. Každý sa jej bojí, že čo ak ochorie. Ešte aj dnes ľudia od nás bočia, ale nie je to predsa nákazlivé,“ zamýšľa sa Ivana, ktorá napísala básne. „Ukazujú, ako vnímam veci ja s rakovinou, moje prežívanie všetkého,“ vysvetľuje s tým, že básne sa jej podarilo pretaviť do knihy s názvom Prežila som to. „Keď sme s Jankou pochopili, že máme rovnaké vnímanie, založili sme v septembri s tým istým názvom združenie. Snažíme sa pomôcť ľuďom s rakovinou celé to prežiť,“ vraví Ivana.
Ich združenie neposkytuje len psychickú pomoc. „Ľudia s touto chorobou potrebujú mať nádej a niečomu sa venovať, tvoriť. A tak vlastne vznikla akási komunita, v rámci ktorej si vymieňajú básne, obrazy, hocičo. Dôležité je, že sú tam aj zdraví ľudia. Lebo nechceme nikoho nálepkovať, že aha – on má rakovinu. To je asi to najhoršie,“ vysvetľuje Jana a dodáva, že pomáhajú nielen individuálne, ale chodia aj do nemocníc. „Keďže sme vznikli len nedávno, nedostávame ani 2 % z daní. Peniaze získavame z predaja kníh, ale už sme získali nejakých sponzorov. Chceme ukázať a pomôcť ľuďom, ktorí sa ocitli v takejto situácii, že žiť sa dá, aj keď život bolí,“ uzavrie Ivana s jemným úsmevom a hlbokým pohľadom.