Piatkové protesty sa konali za silného dažďa a vetra a účasť na nich bola najnižšia za celé mesiace. Napätie pri hranici bolo podľa spravodajcu AFP oveľa menšie než v uplynulých týždňoch a izraelská armáda voči demonštrantom nepoužila ostré náboje.
Armáda však nasadila slzotvorný plyn v južnej časti pásma Gazy po tom, ako sa protestujúci v mestách Rafah a Chán Júnis priblížili k pohraničnému oploteniu, pričom hádzali kamene a zápalné fľaše na vojakov na druhej strane.
Často násilné každotýždenné protesty sa začali v marci 2018, ich účastníci vyzývali na ukončenie izraelskej blokády pásma Gazy a umožnenie návratu Palestínčanom do domovov ich predkov v dnešnom židovskom štáte.
Izraelská strana zdôrazňuje, že návrat palestínskych utečencov alebo ich potomkov by znamenal koniec Izraela ako židovského štátu. Obviňuje tiež islamistické hnutie Hamas vládnuce v Gaze, že protesty organizuje len preto, aby nimi zakryl zamýšľané útoky.
Od začiatku protestov zahynulo v Gaze pri izraelskej streľbe najmenej 348 Palestínčanov, väčšina z nich počas demonštrácií, vyplýva z bilancie zostavenej agentúrou AFP. Ďalších 7 800 ľudí utrpelo strelné zranenia, uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). V tom istom období bolo pri súvisiacom násilí zabitých osem Izraelčanov.
Organizátori vo štvrtok oznámili, že protesty s postupne klesajúcou účasťou budú pozastavené do konca marca 2020 - a následne ich chcú obnoviť s mesačnou namiesto týždennej periodicity.
Hamas sa v uplynulom roku dohodol na neformálnom prímerí s Izraelom, ktorý čiastočne oslabil svoju blokádu Gazy výmenou za pokoj na hranici, aj keď tam sporadicky dochádza k incidentom. V rámci dohôd Izrael umožnil, aby Katar do pásma každý mesiac doviezol palivo a financie v hodnote miliónov dolárov, čo zmiernilo humanitárnu krízu. Izrael a Hamas viedli od roku 2008 tri vojny.
