Hlavu štátu obvinili z presadzovania záujmov Spojených štátov a varovali pred vymenovaním "amerického agenta". Informovala o tom agentúra AP.
Sálih vo štvrtok odmietol vymenovať za premiéra krajiny Ajdáního, pretože by to podľa jeho slov neuspokojilo protestujúcich, ktorí požadujú, aby bol do tejto funkcie zvolený nezávislý kandidát, ktorý sa nespája s nijakou politickou stranou. Sálih uviedol, že tak chce zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu a zabezpečiť mier. Keďže iracká ústava ho neoprávňuje odmietnuť kandidátov na post premiéra, dodal, že je pripravený rezignovať.
Proiránske Brigády Hizballáhu však v piatok označili prezidentove rozhodnutie za "podozrivé". "Vieme, že vypĺňa (Sálih) vôľu USA, ktorej cieľom je uvrhnúť krajinu do chasu," uviedlo hnutie vo svojom vyhlásení.
Poslanec Udaj Awad, člen proiránskej skupiny Asáib Ahl al-Hakk (Liga spravodlivých), zasa v rozhovore pre miestnu televíziu vyhlásil, že každý Iračan by mal "prezidentovi, za to čo urobil, napľuť do tváre". Proiránske skupiny Sáliha tiež obvinili, že porušil ústavu tým, že si "odmietol splniť svoju povinnosť", keď nevymenoval kandidáta nominovaného najväčšou parlamentnou skupinou.
Ako pripomína AP, v irackom parlamente momentálne dominujú dve hlavné skupiny - blok Fatah, na ktorého čele stojí Hádí Ámirí, a blok Sájirún vplyvného šiitského duchovného Muktadu Sadra. Podpora oboch blokov sa však podľa agentúry už od volieb neustále mení do takej miery, že nie je možné s určitosťou povedať, akú reálnu podporu majú tieto dve skupiny v danom momente.
Pri vlne protestov v Iraku, ktorá sa začala 1. októbra, prišlo o život viac než 450 ľudí, prevažne neozbrojených demonštrantov, no tiež niektorých príslušníkov bezpečnostných síl. Protestujúci, zväčša mladí ľudia, žiadajú reformu politického systému, ktorý je podľa nich hlboko skorumpovaný a udržiava väčšinu Iračanov v chudobe.
Premiér Ádil Abdal Mahdí odstúpil v novembri, zostáva však úradujúcim predsedom vlády.
