Mal dokonalé pozorovacie schopnosti a vedomie o ľudskej anatómii. Jeho socha Dávida totiž naznačuje, že si dobre uvedomoval, ako sa adrenalínové vzrušenie viditeľne prejavuje na ľudskom tele. Michelangelo totiž Dávidovi, ktorý sa pripravoval na boj s Goliášom, vytesal naakumulovanú krčnú žilu. Jeho model stojaci pred ním hodiny pri robení skíc ju na krku mať nemohol. Sochár vedel, že keď je človek vzrušený a pripravuje sa na boj, stúpne mu krvný tlak a nabehne krčná žila. Tú pritom anatómovia popísali až o zhruba 120 rokov neskôr.
Rozsah Michelangelovho výnimočného talentu, ktorý dokázal nielen preniesť tvar ľudského tela do kameňa, ale zároveň si uvedomovať, ako vyzerá telo vzrušeného bojovníka uprostred zápasu a ako sa líši od pokojne stojaceho modelu, bol potvrdený až teraz, 515 rokov po dokončení slávnej sochy, ktorá stojí vo Florencii.
Na výnimočný prvok skulptúry talianskeho sochára upozornil doktor Daniel Gelfman z Marian University v Indianapolise, ktorý zistil, že prvé lekárske poznatky o vonkajšej krčnej žile pochádzajú z anatomických textov mladších o 124 rokov než je socha Dávida. Michelangelo si teda uvedomoval niečo, čo lekári jeho doby nevedeli opísať.
"Michelangelo mal samozrejme anatomické školenie ako väčšina umelcov jeho doby. Ale uvedomil som si, že si ako jediný všimol, že ľudia majú pri psychickom a fyzickom vzrušení rozšírenú krčnú žilu. V čase, keď bol Dávid dokončený, v roku 1504, sa na anatomické vysvetlenie mechanických zákonov obehovej sústavy človeka čakalo až do roku 1628,"vysvetľuje doktor Gelfman.
