Slovenka Lucia si vyslúžila dva zápisy do svetových lexikónov: Jej život sa točí okolo TOHO, čoho sa mnohí boja!

Pri jej dobrodružných cestách do Zambie sa jej podarilo objaviť dva nové druhy, s ktorými sa nám s radosťou popýšila. Novému Času prezradila, ako poľuje na to, čo väčšina označuje ako háveď a aké neuveriteľné príhody na svojich cestách zažila.

Hmyz pohltil Luciu (31) až popri bakalárskom štúdiu na vysokej škole, ktoré absolvovala na univerzite v anglickom Plymouthe. Fascinovalo ju, aké dokážu byť tieto drobné živočíchy rôznorodé a zistila, že mnohé z nich majú aj nadľudské schopnosti. „Také včely a osy sa napríklad vedia rozhodnúť, či chcú počať samičky alebo samčeky a koľko ich presne chcú. Alebo niektoré druhy húseníc majú v tele ,protimrznúcu zmes‘, ktorá im dovolí prežiť studené zimy,“ začína rozprávanie o svojom svete Lucia, ktorá mala ako súčasť štúdia aj výlety do zahraničia.

Počas nich sa dostala na exotické miesta - okrem Mexika či Bornea aj do Papuy Novej Guinei. „Skúmali sme v 4 nadmorských výškach, ako sú poprepájané rastliny s hmyzom a ich predátormi. Ubytovaní sme boli s rôznymi lokálnymi kmeňmi Papuáncov, čo bolo naozaj zaujímavé,“ spomína.

Objavy zo Zambie

Po skončení štúdia pracovala v prírodovedeckom múzeu v Londýne. Jej dobrodružný život sa rozkrútil na plné obrátky a niekoľkokrát sa dostala do Zambie. Tam objavila 2 nové druhy hmyzu, ktoré sú zo skupiny cikádovité. „Väčšina druhov z tejto skupiny je nelietavá, nemá krídla, ale vedia skákať, a celkovo je o ich správaní a živote málo informácií. Oba tieto hmyzy boli približne len 3 mm veľké,“ teší sa ešte aj dnes z nálezu. To, že to boli nové druhy, zistili až po návrate do londýnskeho múzea, keď si „čudo“ podrobne prezerali pod mikroskopom.

Expedície však nie sú dovolenkami ako si možno niektorí predstavujú. Celý deň sa zbiera hmyz a večer chytá na svetelný lapač. V pralese sa však dajú zažiť aj veci, ktoré vás dojmú k slzám. Pre Luciu to bola noc strávená v korunách stromov na Borneu, v obkolesení nádherných orchideí a papradí. „Počúvali sme úžasne zvláštne zvuky gibonov, ktoré sa niesli kilometre cez les a dostávali sa nám až do kostí,“ hovorí Lucia, ktorá v nasledujúcich troch rokoch dostala grant od waleskej vlády. Jeho cieľom je učiť tamojších ľudí technikám výsadby a udržiavaniu divokých lúk.

Autor: Katarína Kurtanská