Ako spomínate na svoju vojenčinu vy? Napíšte nám o tom, čo ste robili a kde ste trávili svoju povinnú vojenskú službu na tip@novycas.sk! Nezabudnite pripojiť aj svoje fotografie z vojenčiny, na ktorých ste a o ktoré sa chcete s čitateľmi Nového Času podeliť!
Na výzvu Nového Času reagovalo viacero Slovákov, ktorí nám porozprávali o svojich zážitkoch z vojenčiny a podelili sa aj o historické fotografie. Z mladých vojakov sa po povinnej službe stali úspešní muži. Tu je príbeh jedného z nich.
Vojnu sme mali ako remeň
Tomislav Jurik (65), riaditeľ Unipharmy poslal fotografiu z roku 1987 z Vojenskej katedry Univerzity Komenského v Bratislave. "Na fotografii vidieť, že máme oblečené nezvyklé uniformy - tzv. kopřiváky, hrubé, ťažké, neforemné, ktoré pri každom pohybe rezali a pichali. V tej dobe už dávno neboli vo výstroji ČSĽA, pôvodne pochádzali ešte z vojnového obdobia a museli sme ich používať aj na cestu do a z kasární i pohyb po Bratislave v deň výcviku na vojenskej katedre," zaspomínal si Tomislav Jurik.
„Vojnu sme mali ako remeň - tvrdá bojová príprava, cvičenia, ostré streľby, opakované nočné poplachy a nástupy aj niekoľkokrát v noci v plnej poľnej, s potkanmi veľkosti mužského predlaktia, voľne behajúcimi medzi stolmi počas výdaja stravy, s bojovými cvičeniami, kde sme sa obliekli na začiatku a vyzliekli po dvoch týždňoch,“ rozhovoril sa Tomislav Jurík (65), ktorý spomína aj na to, ako sa pri mrazivých presunoch v pancierových vozidlách museli ohrievať vlastnými telami. Na poslanej fotografii stojí úplne vľavo a drží vojenskú čiapku.
"V kasárňach v Chebe, postavených za čias Napoleona, sme bývali v jednej izbe 26 absolventi, poddôstojníci, zväčša vedúci motostreleckých čiat. Okrem mňa to boli absolventi právnických fakúlt, vysokých škôl technického zamerania, ktorí sa na tieto veliteľské pozície pripravovali už počas vojenskej katedry. Nechápal som, prečo som medzi motostrelcami," priznal Jurik, ktorý túto záhadu už o chvíľu vyriešil. "Po niekoľkých dňoch si ma zavolal pracovník politického útvaru, ktorý mi v priebehu ústretovo-chápajúceho pohovoru oznámil, že spolu s ostatnými absolventami sme k tomuto bojovému útvaru boli prevelení ako nespoľahlivé politické kádre a snažil sa vytiahnúť odomňa nejaké podrobnosti," vysvetlil. Takto ho označili kvôli tomu, že jeho otec vraj nepochopil "akt spojeneckej pomoci sovietskych vojsk", za čo mu nebolo dovolené istý čas ani študovať vysokú školu.
„Ak pozerám na fotografiu, vidím dnes pred sebou viacero úspešných ľudí, ktorí dosiahli vrcholové pozície vo vedení domácich i zahraničných farmaceutických firiem, prípadne sa stali úspešní prevádzkovatelia významných lekární,“ neskrýva dojatie bývalý vojak. „Po rokoch sa človek snaží zabudnúť na príkoria zo strany systému a nadriadených veliteľov, spomína skôr na pekné veci - priateľstvá aj na celý život, zocelené v tvrdých podmienkach, a občas aj na skvelé výnimky medzi veliteľmi, ktorí boli na jednej strane vojensky tvrdí a nekompromisní, na druhej strane aj ľudsky chápajúci, plní porozumenia,“ ukončil svoje rozprávanie Jurik.
Vojenská služba
- 1868 - Zavedená povinná vojenská služba rakúsko-uhorským cisárom Františkom Jozefom I., trvala 3 roky, v námorníctve 4
- 1920 - vojenčina ustanovená na 14 mesiacov
- 1933 - v Nemecku sa chopil moci Adolf Hitler, vojenčina sa predĺžila na 24 mesiacov
- 1939 - vznikla prvá Slovenská republika, ktorá sa stala spojencom Nemecka, štát vyradil z vojenskej služby Rómov a občanov židovského vierovyznania, pre ktorých zriadil osobitné pracovné jednotky
- •Branná povinnosť sa vzťahovala na mužov od 20 rokov, trvala 24 mesiacov
- 1943 - odvodový vek sa znížil na 19 rokov
- 1945 - po skončení vojny sa obnovil predvojnový československý zákon
- 1949 - vstúpil do platnosti nový branný zákon, ktorý ponechal dvojročnú vojenskú službu
- 1990 - vojenčina sa skrátila na 18 mesiacov, zaviedla sa možnosť civilnej služby
- 1993 - vojenská služba sa postupne skracovala na 12, 9 a 6 mesiacov
- 2006 - Slovensko sa stalo členom NATO, zodpovednosť za obranu štátu prevzala profesionálna armáda
