Pritom voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), ktoré vyhlásil predseda NR SR Andrej Danko (SNS), sa uskutočnia v sobotu 29. februára 2020, v deň, ktorý sa opakuje raz za štyri roky. Prvýkrát sa parlamentné voľby v ére samostatného Slovenska uskutočnia 29. februára. Doterajších sedem parlamentných volieb (1994, 1998, 2002, 2006, 2010, 2012, 2016) sa konalo buď v marci, v júni alebo na jeseň, v septembri či októbri.
Priestupný rok je taký rok, ktorý má 366 dní namiesto 365 dní. Musí byť deliteľný číslicou štyri a tiež 100 a 400 a vždy bez zvyšku. Ak je rok deliteľný 100 (teda označuje storočia), platí preň pravidlo, že taký rok je priestupný len vtedy, ak je násobkom čísla 400. Inak je nepriestupný. Zvyčajne sa priestupný rok viaže s dátumom 29. februára a opakuje sa každé štyri roky. Takými napríklad z nedávnej minulosti boli aj roky 1996, 2000, 2004, 2008, 2012 či 2016.
Podľa portálu hvezdaren-mi.sk bol február v rímskom kalendári posledným mesiacom v roku. Práve preto má tento mesiac premenlivý počet dní a práve k nemu sa pridával v priestupnom roku jeden deň. Pri prechode z juliánskeho na gregoriánsky kalendár sa tento postup nemenil.
Juliánsky kalendár zaviedol v roku 46 pred Kristom rímsky vojvodca a politik Gaius Iulius Caesar (aj Gaius Július Cézar). Dĺžka 12 mesiacov bola stanovená tak, aby vo výsledku dala 365 dní v obyčajnom roku a v priestupných rokoch, každý štvrtý rok, sa pridal jeden deň vo februári. V takom prípade mal rok 366 dní. Priestupný podľa rímskeho počítania dní nasledoval po šiestom dni pred marcovými kalendami a preto ho nazvali dňom dvojšiestym. Kalendy v starorímskom kalendári znamenali prvý deň mesiaca.
Ako vysvetlil portál orthodoxia.cz, astronomická skutočnosť je od juliánskeho kalendára nepatrne odlišná, nijaký kalendár nie je úplne presný. Od tzv. slnečného roka (tzv. tropického) sa juliánsky kalendár vzďaľuje tempom približne jeden deň za 125 rokov. Práve táto skutočnosť bola predmetom reformy pápeža Gregora XIII. (jeho pontifikát trval v rokoch 1572-1585). Vo vzťahu k roku siderickému (hviezdnemu) je juliánsky kalendár presnejší ako gregoriánsky, uviedol portál.
Juliánsky kalendár sa používal v kresťanskom svete až do konca 16. storočia, keď sa v Ríme pápežovi a jeho hvezdárom zdala odchýlka kalendára už neúnosná. Preto pápež Gregor XIII. v roku 1582 nariadil jeho úpravu a zaviedol pápežskou bulou z 24. februára 1582 gregoriánsky kalendár. V bule Inter Gravissimas pápež stanovil, aby sa z októbra 1582 vynechalo desať dní, takže hneď po 4. októbri nasledoval 15. október. Odvtedy sa začal používať nový kalendár. Spolu s tým pápež zmenil spôsob stanovenia dátumu Veľkej noci.
Gregor XIII. posunul kalendár o desať dní a zmenil pravidlo pre výpočet priestupných rokov, ale tiež kalendárne posunul jarnú rovnodennosť bližšie k jej astronomickému dátumu, a tým zmenil pravidlo pre určenie dátumu Veľkej noci. V rímskokatolíckej cirkvi platí, že veľkonočná nedeľa pripadá na nedeľu nasledujúcu po prvom jarnom splne. Pravoslávna cirkev však podľa portálu orthodoxia.cz na celom svete ešte vždy používa juliánsky kalendár ako cirkevný kalendár a teda podľa neho aj počíta aj sviatky - vrátane Veľkej noci, teda Paschy. Gregoriánsky kalendár má 97 priestupných rokov každých 400 rokov.
