Holistická koučka Annamária Higgins (45) pre Nový Čas Nedeľa prezradila, čo robiť, aby vaše novoročné predsavzatia nezostali len nesplnenou ideou.
Na Silvestra a na Nový rok si ľudia dávajú rôzne záväzky. V čom tkvie zázračnosť práve týchto dní?
Dátum 1. 1. nie je až taký magický dátum, ako je 21. 12., deň zimného slnovratu, ktorý je predzvesťou, že sila Slnka sa opäť začína navracať a dni sa začnú predlžovať. S vypätím síl doťahujeme všetky povinnosti. Do 24. decembra je medziobdobie, keď čakáme, či bude svetlo, či nebude, či bude energia v našom živote, či nie. A s príchodom nového roka často rekapitulujeme. Toto medziobdobie znamená isté napätie, ktoré sa prenáša až do 1. januára. Až vtedy si ľudia akoby vydýchnu. Preto sa na prelome roka zabávame, lebo uvoľňujeme nahromadené napätie.
Aj bilancovanie na prelome roka má svoje opodstatnenie?
Prichádzajúce svetlo nám ukazuje, čomu musíme venovať pozornosť. Ľudia prirodzeným spôsobom cítia, že chcú v tomto období niečo zmeniť. Od slnovratu sa príroda začína pripravovať na príchod nových vecí, čo sa však realizuje až v marci.
Nebolo by teda lepšie počúvať prírodu a so záväzkami začať na jar?
Môžeme si dávať predsavzatia aj v zime. Ale je dôležité, aby sa naše plány a ich príprava začali pomaličky posúvať do cieľa a ich realizáciu prenechať na čas, keď už máme viac slnka. Vtedy je väčšia pravdepodobnosť, že veci dotiahneme do úspešného konca.
Pre väčšinu ľudí je však 1. január štartovacím dňom na zásadnú zmenu. Koľkí naozaj dokážu zo dňa na deň meniť svoje životné návyky – napríklad prestať fajčiť alebo začať chudnúť?
Myslím si, že ten, kto je schopný 1. 1. realizovať a dotiahnuť svoje ciele, sa na ne pripravuje už v predchádzajúcom období. Z vízie prechádza do otázok: Ako to urobím, koľko času a energie na to budem potrebovať? Zvyčajne už začne pracovať so svojím časom, rozvrhuje si dni, týždne, mesiace... Vrátim sa však k tomu, že to nie je prirodzené, pretože zima je o pokoji. Pokoj nám prináša pohľad do seba samého. Realizácia zmien je vždy omnoho efektívnejšia, keď jej predchádza príprava. Skôr ako začneme so zmenami, je dobré poznať svojich „sabotérov“. Pochopiť, ako som sa dopracoval k bodu, že musím urobiť nejakú zmenu. Zimné obdobie je na toto poznanie najvhodnejšie. Ak však realizujeme svoje ciele už od 1. januára, vyžaduje si to omnoho viac energie, pretože telo je ešte v pokojovom režime.
Aj medvede v zime spia, aby nabrali energiu...
Presne tak. Počas slnovratu telo spomaľuje a vyžaduje si omnoho viac spánku. Keď vyjde slnko, všetko ide ľahšie. Sme predsa prírodné bytosti. Bohužiaľ, robíme chyby. Napríklad najväčší stres si kumulujeme práve v čase, keď by sme mali oddychovať. My však pod vplyvom umelého svetla ideme mimo prírodného rytmu. Sme podráždení, nervózni. V tomto období by sme mali najmenej jesť, pritom máme najväčšiu oslavu jedla. Pred sviatkami nakladáme nákupné košíky horou jedla. Takto sa nám veľmi ťažko realizuje nový cieľ.
Môže sa to chápať aj tak, že hojnosť je nepriateľom predsavzatí?
Pochopiteľne. Zoberte si stravu našich predkov. S prihliadnutím na ich výdaj energie to boli všetko ľahké jedlá. Síce sa najedli dosýta, no potom išli kálať drevo, obriadiť zvieratá, veľa chodili peši... Vtedy mala takáto potrava zmysel, ale dnes sa takmer nehýbeme. Veľmi ťažko môžeme realizovať nejaké ciele, ak máme zaťažený tráviaci trakt. V poradni sa stretávam s tým, že ľudia strácajú energiu, chuť realizovať svoj život.
Čo ich najviac trápi?
Počúvam, ako vravia: Nie som spokojný, nevládzem, nebaví ma, som pasívny... To všetko sú vnútorné nenaplnenia. Nedoprajeme si pohľad do seba samých, nepýtame sa, aké sú naše témy. Tým si len nahromadíme množstvo tém, ktoré už v našom živote dávno nemajú čo robiť. Nedokážeme sa niečoho len tak vzdať. Kumulujeme myšlienky, veci, priateľov... Ale koľko z toho reálne potrebujeme? Vzdialenie sa od prírody nás vzďaľuje od seba samých. Keď som vzdialený od seba samého, tak neviem, čo mi je, pretože sa necítim. Ľudia majú veľký strach z medzipriestoru – obdobia, kedy sa niečo končí, až kým naberú energiu na zrod niečoho nového.
Dá sa urobiť striktné rozhodnutie zo dňa na deň tak, aby „nebolelo“?
Dá sa to. Predovšetkým však musíme vedieť, prečo to chceme zmeniť. Ak je tam silná motivácia, tak to človek dokáže. Samozrejme, v prípade, ak má dostatok energie, aby vytrval. Pretože môžem s niečím seknúť z jedného dňa na druhý, ale keď nemám motiváciu a životnú energiu, tak tie predsavzatia do konca nedotiahnem. Vtedy zvyčajne ľudia vydržia tri mesiace a potom to vzdajú. Ale ani to nie je márne. Pokojne nech ten proces prerušia, ale potom sa k tomu treba vrátiť. Žiaľ, my nemáme tendenciu vrátiť sa späť k prerušenému toku a dotiahnuť veci do cieľa. Vzdáme sa, pretože sme neskutočne sebakritickí.
Čo radíte klientovi v prípade straty energie?
Pozrieme sa spoločne na kvalitu jeho stravy, ktorá tvorí 80 % našej životnej energie. Keď vychádzame z úplne prirodzených cyklov, tak v zime jem jedlá, ktoré ma prehrievajú, a v lete tie, ktoré ma ochladzujú. Jem do polosýta a pijem do polopita. Dôležitý je pitný režim. Veľa klientov prichádza s pochmúrnymi myšlienkami, majú pocit, že ich život je samé negatívum. Keď sa spýtam, koľko tekutiny pijú, zistím, že denne jednu kávu a dve deci vody. Potom sa nečudujem, že mu telo signalizuje, že nevládze. Nikto nepochybuje o tom, že dôležitý je spánok a tiež pohyb. Ak nemám dostatok kyslíka a celý deň som v nevetranej kancelárii, nebudem mať energiu na žiadnu zmenu.
Asi najčastejšou výhovorkou pri všetkých predsavzatiach je nedostatok času.
Neexistuje, že nemám čas. Keď sa chce, čas sa vždy nájde. Tak, ako si viem zbehnúť päť poschodí a zapáliť si, tak si viem zbehnúť, aby som sa nadýchal čerstvého vzduchu.
A čo takzvaní veční začiatočníci? Koľkí sa napríklad viackrát začnú učiť cudzí jazyk a skončia pri piatej lekcii...
Lebo nemajú dostatočnú motiváciu. Ak by bola trebárs angličtina podmienkou na vysnívanú pracovnú pozíciu, tak si myslím, že sa ju naučíte za tri mesiace. Veční začiatočníci sú ľudia, ktorí ochutnávajú, ale nepotrebujú. Okrem toho, zlyhanie nie je tragédia. Naopak, musíme aj zlyhať. Lebo keď sme dolu, máme možnosť vyprázdniť zo života to, čo je pre nás nepotrebné. Keď sme v poklese energie, sme citlivejší, vnímavejší k tomu, čo naozaj potrebujeme.
Patrí medzi novoročné záväzky aj šetrenie financií?
Svojich klientov učím nie šetriť, ale hospodáriť s financiami. Šetrenie je strach, že nebude. Hospodárenie je nazeranie na svoje príjmy a výdavky ako na niečo, čo ma podporí, alebo nepodporí. Nie je nič lepšie, ako si v živote upratať. No a čo robíme na Vianoce? Síce upraceme, ale aj navláčime. Keď chcem urobiť zmenu, treba ju urobiť najprv na fyzickej rovine – spýtať sa, čoho som ochotný vzdať sa. A sme opäť v cykle. Na jar zvyčajne zhodnotíme svoj šatník, povyhadzujeme staré veci. Naši predkovia boli v tomto veľmi múdri. Mali len pár vecí, no z kvalitných materiálov. Bolo úplne normálne, že starého otca pochovávali v obleku, v ktorom maturoval. Nie preto, že bol celý život šetrný, ale preto, že si udržoval konštantnú hmotnosť. Veľmi múdro hospodáril so svojou energiou. Aj stravovací režim našich prarodičov mal svoj zmysel. Dnes máme v stravovaní neskutočný chaos. V zime jeme jahody a v lete jaternice...
Môže chaos v stravovaní za to, že nedokážeme schudnúť?
Ak chcem schudnúť, musím vedieť prečo. Môj názor je, že diéta nikam nevedie. Obmedzenie vedie človeka k odporu. Musíme vedieť, prečo návyk meníme. Ak si poviem, že idem držať diétu, vytváram v sebe strach, pretože viem, že budem obmedzená. Učím klientov, že prvoradé je, aby začali dopĺňať, čo je pre nich podporujúce. Ak chcem zmeniť svoju hmotnosť, potrebujem v prvom rade svoje telo rozpohybovať. Ak spravím desaťtisíc krokov za deň, už mi to nedá a naložím si na tanier menej ako zvyčajne. Lebo viem, že mi to prinesie nejaký benefit. A ak to s jedlom preženiem, musím niesť zodpovednosť.
Viete definovať, aká veková kategória ľudí si dokáže najlepšie poradiť s predsavzatiami a kto s tým má najväčší problém?
Celkovo zmeny ľahšie berie mladá generácia. Stretávam sa s mladými ľuďmi, ktorí vedia, čo chcú, často aj vedia, ako na to. Možno ich treba trochu usmerniť, aby si na niektoré veci počkali a nechali ich vyzrieť. Väčší problém s predsavzatiami majú dnešní štyridsiatnici. Tí považujú každú zmenu za neskutočne veľkú tragédiu a na všetko sa dlho pripravujú. Mnohí ľudia sa boja zlyhania a považujú to za istú hanbu. Ani nie tak pred druhými, ako pred samým sebou. Prejavuje sa v nich veľmi prísny kritik. Vo všeobecnosti sa vieme neskutočným spôsobom mrskať za to, čo neurobíme. Niečo sa stalo pred rokmi a my v tom pocite zlyhania stále zotrvávame.
Môže mať neustále zlyhávanie a neplnenie predsavzatí negatívny dôsledok na psychiku?
Určite. Naozaj je dobré, ak sú tie predsavzatia reálne. Predsavzatie je vízia – rád by som. Potom sú tu otázky, prečo, ako... Veľakrát prídeme s klientom na to, že jeho nezdravý jedálny lístok bol iba dôsledkom straty životnej energie. Ak chce schudnúť, v prvom rade potrebuje lepšiu adaptabilitu na stres. Nakoniec neriešime hmotnosť, ale témy, proti ktorým bol vo svojom živote v odpore.
So silvestrovskou eufóriou a s novoročným prípitkom sú ľudia v predsavzatiach odvážnejší a občas chcú splniť aj nesplniteľné. Také záväzky zvyčajne končia spolu s vytriezvením...
Máte pravdu. Je to tak aj preto, že na konci roka sme trošku oddýchnutí. Stretnutia s rodinou a s priateľmi počas vianočných sviatkov nám dodajú energiu. Cez Vianoce sa na pár dní život akoby zastaví a povieme si – ja to dám! Ale málokedy to dáme hneď od 1. januára. Myslím si, že január je optimálny na to, aby sme si povedali, že prečo. Potom si pomaličky pripravovali jednotlivé kroky na to, aby sme svoje predsavzatia aj zrealizovali. Vhupnúť do toho bez otázok – prečo a ako, to je často úplne zbytočné.
