Január - Venuša
Počas celého januára bude po západe Slnka nad západným obzorom dobre pozorovateľná planéta Venuša - ako tzv. Večernica. Po Slnku a Mesiaci ide o najjasnejší objekt večernej oblohy, pričom jej zdanlivá veľkosť dosahuje cca - 4 magnitúdy. Maximum dosiahne v druhej polovici marca.
10. január - polotieňové zatmenie Mesiaca
Mesiac v prvom tohtoročnom splne vstúpi do polotieňového zatmenia krátko po svojom východe po 18. hodine a úkaz bude trvať 4 hodiny. V maximálnom tieni bude Mesiac medzi 19:30 a 20:40 hod. SEČ. V tomto čase bude úkaz pozorovateľný aj voľným okom. Pri polotieňovom zatmení sa totiž Mesiac dostane len do "polotieňa" Zeme, teda sa úkaz prejaví iba miernym stmavnutím mesačného kotúča.
10. február - Merkúr
Planéta Merkúr bude dobre viditeľná na západnom obzore tesne po západe Slnka. Merkúr obieha po obežnej dráhe najbližšie k Slnku, preto je viditeľný len pri najväčšej uhlovej vzdialenosti od našej stálice. Pri tzv. východnej elongácii je viditeľný podvečer, pri západnej elongácii ráno pred východom slnka. V tomto prípade pôjde o východnú elongáciu a podmienky pre pozorovanie Merkúru budú veľmi priaznivé, pretože planéta zapadne až hodinu a 45 minút po Slnku. Spoločne s ním, ale vyššie nad obzorom bude žiariť zreteľne najjasnejší objekt oblohy, plenéta Venuša.
24. marec - Venuša a zodiakálne svetlo
Venuša žiari nad západným obzorom už od začiatku roka. Práve štyri dni po jarnej rovnodennosti sa ocitne v maximálnej východnej elongácii, teda bude mať maximálnu jasnosť - 4,3 mag (najväčšiu od roku 2012 a do roku 2028). Navyše by malo byť pozorovateľné aj zvieratníkové svetlo - slnečné svetlo rozptýlené v zrnkách medziplanetárnej hmoty alebo skôr medziplanetárneho prachu v rovine Slnečnej sústavy. Vzápätí 3. apríla bude Venuša viditeľná v zoskupení Plejády v súhvezdí Býka, čo bude mimoriadne fotogenický úkaz.
21. apríl - Lyridy
Meteorický roj Lyridy je známy už 2600 rokov. Jeho aktivita vrcholí od 14. do 30. apríla, maximum nastáva 22. apríla okolo 9. hodiny, no už od večera 21. apríla bude početnosť meteorov stúpať na predpokladaných 60 za hodinu. Zdrojom telies je kométa C/1861 G1 Thatcher.
14. júla - Jupiter
Planéta Jupiter je dobre pozorovateľná po celý rok. V prvých januárových dňoch zapadá krátko po Slnku, je pozorovateľná aj v ranných hodinách. Keďže každý deň vychádza (i zapadá) o čosi skôr, postupne sa presťahuje na nočnú a večernú oblohu. V júli bude vychádzať už okolo 19. hodiny a 14. júla bude v opozícii voči Slnku, dosiahne teda maximálnu jasnosť - 2,6 mag. Blízko neho bude viditeľný aj Saturn a obe planéty sa ocitnú neďaleko Mliečnej dráhy, čo je situácia, ktorá nastane až v roku 2079. Postupne okolo polnoci začína byť viditeľný aj Mars.
13. augusta - Perzeidy
Pre pozorovanie najobľúbenejšieho meteorického roja - sĺz Svätého Vavrinca - nebudú najlepšie podmienky, na jeho príťažlivosti to však nič nemení. Maximum roja, ktorého zdrojom je kométa 109P Swift-Tutlle, vychádza toho roku na 12. august popoludní, no v noci z 11. na 12. a potom z 12. na 13. augusta - najmä v druhej polovici - budú najmä jasnejšie meteory dobre pozorovateľné.
13. októbra - Mars
Zhruba raz za dva roky nastáva opozícia Marsu, teda situácia, keď je susedná planéta najďalej od Slnka a zároveň najbližšie k Zemi. Už 6. októbra 2020 sa Mars priblíži k Zemi na 62,1 miliónov kilometrov a 13. októbra bude najďalej od Slnka. Bližšie k Zemi bol Mars len v rokoch 2003 a 2018. Nápadne červená planéta dosiahne zdanlivú veľkosť - 2,4 až - 2,6 magnitúdy, teda bude takmer rovnako jasná ako Jupiter.
13. decembra - Geminidy
Materským telesom tohto meteorického roja je planétka (3200) Phaeton, zrejme bývalá a dnes už vyhasnutá kométa. Najviac meteorov padá medzi polnocou a 3. hodinou ráno, pričom maximum sa očakáva o 1:50 hod. SEČ v noci z 13. na 14. decembra. Počas noci sa dá zachytiť až vyše 1000 meteorov.
14. decembra - úplné zatmenie Slnka
V úzkom páse Čile a Argentíny bude pozorovateľné 14. decembra úplné zatmenie Slnka. Potrvá 2 minúty a 10 sekúnd.
21. decembra - stretnutie planét Jupiter a Saturn, Betlehémska hviezda
Na oblohe sa blízko seba ocitnú opäť Jupiter a Saturn. Pri pohľade cez slabší ďalekohľad budú dobre pozorovateľné aj ich mesiace - Jupiterove mesiace Io, Europa, Ganymedes a Callisto, a tiež mesiace Saturna Titan, Rhea, Thetys a Dione, prípadne aj ďalšie podľa výkonnosti ďalekohľadu. Naposledy sa takáto veľká konjunkcia objavila 16. júla 1623 a znovu sa vyskytne 15. marca 2080. Vzácna konjunkcia Jupitera a Saturna je jedným z vysvetlením pôvodu Betlehemskej hviezdy, rovnako však mohlo ísť aj o konjunkciu dvoch najjasnejších planét Jupitera a Venuše.