Tá si nevládala miesto tragédie, ktorá pripravila ich rodinu o jediný zdroj príjmu, doteraz ani pozrieť. Je v deviatom mesiaci tehotenstva. Martinovi sa tisli slzy do očí nielen pri pohľade na spúšť, ktorú plamene zanechali, ale aj po reakcii jeho zákazníkov.
Keď Martin uplynulú sobotu odchádzal z motorestu, nečakal, že návrat doň bude taký bolestný. „Okolo dvanástej vypukol požiar a o druhej sme mali mať prvú oslavu, o piatej druhú a okolo šiestej bola nahlásená ďalšia partia. Pol hodiny po tom, ako som odtiaľto odišiel, mi zazvonil telefón, že tu horí. Najskôr som si myslel, že to nebude vážne, letel som sem naspäť a už to bolo zlé. Sme chlapi, akí sme, ale mal som slzy na krajíčku,“ opísal dramatické okamihy. Je však rád, že sa nikomu nič nestalo. V marci by to boli tri roky, čo útulný podnik prevádzkoval a s partnerkou si všetko prerábali od základov.
Z čoho zaplatia účty?
To, čo sa stalo takmer okamžite po tragédii, mu vohnalo slzy do očí opäť. „Veľa ľudí podáva pomocnú ruku, volá, to som ani nečakal, ponúkajú, že spravia elektrinu, kúrenie, vodu, brigády, chalani, ktorí sem chodili, že prídu pomôcť,“ pokračuje dojatý Seničan. S nápadom prišiel jeden zo stálych zákazníkov. „Niečím podobným si prešiel a aj vďaka pomoci ľudí sa mu podarilo začať odznovu. Zriadil aj transparentný účet, na ktorý ľudia posielajú peniaze,“ vraví Martin, ktorý doteraz nevie, ako mohol požiar vzniknúť.
„Na tom mieste, kde vznikol požiar, nie je žiadna elektroinštalácia, nič, čo by ho mohlo spôsobiť. Mne osobne sa nechce veriť, že by to niekto úmyselne zapálil, ale povedzme si otvorene, dnes si ľudia závidia aj chorobu,“ hovorí smutne. Teraz má len dve možnosti. „Buď to v krátkom čase vybudujeme naspäť, alebo sa budem musieť poobzerať po inej práci. Banka nepočká a účty treba platiť,“ skonštatoval Martin, ktorý s priateľkou Oľgou navyše každým dňom čakajú nový prírastok do rodiny. „Bude to chlapec, čakáme už každú chvíľu. K dvojročnej sestričke Lilianke pribudne braček,“ uzavrel Martin.