Myslí si to odborníčka na Áziu pôsobiaca v berlínskom Mercator Institute for China Studies Barbara Kelemen. V piatok 3. januára armáda USA zabila veliteľa elitnej jednotky iránskych Revolučných gárd Kasíma Solejmáního, ktorý bol považovaný za jednu z najvplyvnejších postáv režimu. Útok mal nariadiť americký prezident Donald Trump. Podľa odborníčky sa eskalujúci konflikt môže dotknúť Slovenska prostredníctvom cien ropy alebo migrácie.
Kelemen tvrdí, že zo strany Donalda Tumpa ide o významný krok, ktorý zhorší vzťahy medzi USA a Iránom. Tie sú naštrbené odkedy Amerika odstúpila od dohody, ktorá mala obmedziť iránsky jadrový program a uvolniť obchodné vzťahy. Odborníčka si myslí, že sa Američanom podarilo zasiahnuť dôležitého človeka. „Solejmáni bol vysoko postavený iránsky generál, ktorý sa podieľal na tvorbe a implementácii iránskej bezpečnostnej stratégie v regióne. Z tohto pohľadu bol centrálnou osobou a architektom iránskej expanzívnej politiky počas uplynulých dvoch dekád. Jeho smrť je vysokou stratou pre Irán a bude, pravdepodobne, viesť k odvetnému kroku,“ vysvetlila.
Za problém označila aj eskaláciu konfliktu, ktorá sa podľa nej dá očakávať. „Mnohí predpokladajú, že tento krok by mohol viesť až k vojne medzi USA a Iránom. Otázkou taktiež ostáva budúcnosť Iraku, kde sa útok uskutočnil. Eskalácia takéhoto stupňa by viedla k celosvetovej kríze ceny ropy a spôsobila by tak skokovú vlnu, ktorá by zasiahla finančné trhy a burzy,“ uviedla. Vzniknutá situácia sa môže dotknúť aj Slovenska, myslí si Kelemen. Dôležité je podľa nej sledovať eskaláciu napätia v regióne, ale aj to, aký postoj bude zastávať Európska únia. „Čo sa týka možných efektov na Slovensko a krajiny Európy, tie sme mohli zaregistrovať už v piatkových ranných hodinách, kedy cena ropy vzrástla o 3 percentá po tom, ako bola oznámená smrť Solejmáního,“ vysvetlila.
Za ďalší dôležitý bod označila potenciálnu migračnú a humanitárnu krízu. „Efektom otvoreného konfliktu a destabilizácie krajiny akou je Irán, je migračná vlna, ktorá by zasiahla región. Tá by mala potencionálny dopad na Slovensko a krajiny Európy, keďže mnohí obyvatelia utekajúci pred vojnou, často volia krajiny Európy ako ich finálnu destináciu. Podobným príkladom je konflikt v Afganistane, ktorý počas 40 rokov jeho trvania spôsobil, že tisíce ľudí opustili krajinu, zatiaľ čo mnohí z nich prichádzajú do Európy,“ dodala.
Migračným vlnám čelila Európa už v minulosti predovšetkým z dôvodu občianskej vojny v Sýrii. Irán je však najväčšou krajinou v regióne, ktorá je považovaná za relatívne stabilnú, preto by rozsah krízy mohol byť ešte väčší. Odborníčka tiež upozorňuje, že prípadný konflikt v regióne by mohol destabilizovať aj situáciu v okolitých krajinách Sýrie a Iraku. USA majú v susednom Iraku asi 5-tisíc svojich vojakov aj ich osud je v tejto chvíli nejasný.
Pri raketovom útoku, ktorý nariadil americký prezident Donald Trump na letisko v Bagdade, zabili veliteľa iránskych elitných jednotiek Kuds Kásima Solejmáního a ďalších osem ľudí. Zomrel aj zástupca šéfa irackej milície Abú Mahdí Muhandis, čo môže ohroziť vzťahy medzi USA a Irakom. Telo Solejmáního identifikovali len podľa prsteňa. Rakety, ktoré boli vystrelené z dronu totiž vybuchli v momente, keď vystupoval z lietadla.
„Americké jednotky na pokyn prezidenta urobili obranný krok, aby ochránili amerických občanov v zahraničí, a zabili Kásima Solejmáního. Cieľom útoku bolo zamedziť ďalším plánovaným útokom zo strany Iránu,“ píše sa vo vyhlásení amerického ministerstva obrany. Ozbrojený útok má veľkú odozvu aj v zahraničí, izraelská armáda je v bojovej pohotovosti. Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko vyzývajú na upokojenie situácie. USA vyzvalo svojich občanov v Iraku, aby opustili krajinu, pretože sa dajú očakávať odvetné útoky.
