Podľa poslankyne sa to ukázalo aj pri neschválení Bezpečnostnej stratégie SR, ktorú vláda napokon nepredložila parlamentu. Predsedníčka výboru kritizuje najmä dvojtvárnosť Smeru-SD.
Cséfalvayová pripomenula, že premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) a predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) by sa mali riadiť programovým vyhlásením vlády, v ktorom je zahraničné smerovanie krajiny jasne stanovené na proeurópsku a proatlantickú orientáciu. „V poslednom období sme svedkami straty zahraničnopolitického konsenzu naprieč politickým spektrom, čo sa čoraz intenzívnejšie prejavuje aj v odklone koaličných strán od svojich vlastných záväzkov, zapísaných v programovom dokumente,“ uviedla.
Za neschválenie bezpečnostnej stratégie je podľa nej zodpovedný Danko. „Všetci vieme, že za to, že Slovensko nemá bezpečnostnú stratégiu, môže najmä predseda parlamentu Andrej Danko a jeho SNS, ktorej ministri, mimochodom, tento dokument odsúhlasili,“ vysvetlila. Šéf parlamentu sa už viackrát vyjadril, že SNS sa pod stratégiu v súčasnom znení nepodpíše. Prekáža mu najmä tá časť, v ktorej je Rusko opísané ako hrozba. Slovensko musí mať podľa Danka jasný strategický dokument, ktorý rešpektuje všetky svetové strany.
Cséfalvayová si myslí, že svoju zodpovednosť za neschváleniebezpečnostnej stratégie nesie aj premiér Pellegrini, ktorý ju mal predložiť do parlamentu. „Aj bez SNS a fašistov, ktorí s bezpečnostnou stratégiou môžu mať problém, by bola s najväčšou pravdepodobnosťou schválená. A možno by nám hlasovanie o jej schválení napovedalo viac o tom, či Smer je Smerom Petra Pellegriniho alebo Ľuboša Blahu,“ zdôraznila. Dvojtvárnosť Smeru je problémom, ktorý je spôsobný práve jeho rozdeleným vedením. „Naoko proeurópsky premiér Pellegrini si nedokáže zjednať poriadok s konšpirujúcim predsedom Ficom a čoraz uletenejším predsedom Európskeho výboru Blahom,“ kritizovala Cséfalvayová.
Na otázky agentúry SITA o tom, či je slovenská zahraničná politika dvojtvárna, reagoval aj premiér Pellegrini. „Zahraničná politika nie je postavená na aktivitách jednotlivcov. Je určovaná záujmami vlády a je formovaná aj na úrovni rezortu zahraničných vecí. Kdekoľvek som rokoval, či v sídle NATO alebo v EÚ, nikto nespochybňoval zahraničné postoje Slovenska,“ povedal.
Cséfalvayovej pôsobenie v zahraničnom výbore bolo podľa jej slov poznačené aj tým, že vláda stratila konsenzus v otázke zahraničného smerovania krajiny, a to aj napriek tomu, že najvyšší ústavní činitelia podpísali dohodu o jej euroatlantickom smerovaní. „Celé strany naprieč politickým spektrom čoraz vehementnejšie spochybňujú a podrážajú naše doterajšie euroatlantické ukotvenie,“ povedala. Dodala, že vo výbore musela niekedy brániť programové vyhlásenie vlády pred koaličnými poslancami.
Katarína Cséfalvayová je nezaradenou poslankyňou, do parlamentu sa dostala ako poslankyňa za stranu Sieť, neskôr bola členkou poslaneckého klubu Most-Híd, napokon aj samotnej strany. Keď sa stala predsedníčkou Zahraničného výboru NR SR, dostávala sa do častých konfliktov najmä s koaličnou SNS. Národniari svojho času žiadali Most, aby ju z výboru stiahol, no strana to odmietla. V súčastnosti pôsobí ako podpredsedníčka strany Tomáša Druckera Dobrá voľba. Predsedníčkou Zahraničného výboru Národnej rady SR ostala napriek tomu, že vystúpila z poslaneckého klubu Mosta.
Bezpečnostná stratégia SR je verejný dokument v oblasti bezpečnostnej politiky štátu. Nahradiť má bezpečnostnú stratégiu schválenú 27. septembra 2005. Nový dokument reflektuje prepojenosť vnútornej a vonkajšej stránky bezpečnosti, a teda aj potrebu komplexného prístupu k bezpečnostnej politike. Kľúčovým prvkom dokumentu je kontinuita proeurópskej a proatlantickej orientácie založenej na širokej politickej zhode.
