Stoltenberg predstúpil pred novinárov po stretnutí veľvyslancov 29 členských krajín NATO, ktorí diskutovali o kríze medzi USA a Iránom a o situácii v Iraku a na Blízkom východe po tom, ako americké sily uskutočnili vražedný nálet na iránskeho generála Kásema Solejmáního, a tiež po tom, ako v nedeľu iracký parlament požiadal o vyhostenie jednotiek medzinárodnej protidžihádistickej koalície vedenej Spojenými štátmi.
Šéf Aliancie pripomenul, že misia NATO v Iraku sa uskutočňuje na žiadosť irackej vlády (od októbra 2018). Táto misia má niekoľko stoviek vojakov a jej cieľom je pomáhať s výcvikom a odbornou prípravou domácich ozbrojených síl, aby dokázali zabrániť návratu Islamského štátu.
"Bezpečnosť nášho personálu je najvyššia priorita, a preto sme sa rozhodli prerušiť výcvikovú misiu v teréne," zdôraznil Stoltenberg. Dodal, že NATO pozorne sleduje vývoj situácie a je v úzkom kontakte s irackými úradmi. "NATO je pripravené pokračovať vo svojej misii, len čo to situácia dovolí," spresnil šéf Aliancie, ktorý zopakoval, že táto misia pomáha tomu, aby sa Islamský štát nevrátil k moci. Pripomenul, že iracká vláda len pred niekoľkými týždňami zdôraznila význam operácie NATO.
Podľa jeho slov pondelňajšie rokovanie diplomatov opäť potvrdilo jednotu spojencov v boji proti medzinárodnému terorizmu. Spojenci pri tejto príležitosti vyjadrili obavy z destabilizácie pomerov na Blízkom východe a zhodli sa v názore, že Irán by nikdy nemal vlastniť jadrové zbrane.
V závere svojho príhovoru upozornil, že prípadný vojnový konflikt nie je v záujme nikoho. Dodal, že Severoatlantická rada, čiže politický orgán NATO, vyzvala v tejto súvislosti Irán, aby sa vyhol "ďalšiemu násiliu a provokáciám". Spresnil, že NATO vyzýva na "zodpovedné správanie a zdržanlivosť".
Stoltenberg na viaceré otázky novinárov týkajúce sa aj zámerov USA, najsilnejšieho spojenca v rámci NATO, uviedol, že americká strana informovala ostatných členov Aliancie o dôvodoch útoku na iránskeho generála, a v tejto súvislosti pripomenul, že aj európski spojenci vedia o predošlých iránskych útokoch; napríklad na saudskoarabské ropné ciele či na americké vojenské základne v tomto regióne. Upozornil tiež na destabilizačné aktivity špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, ktorým velil Solejmání, a na obavy spojencov spojené s iránskym jadrovým programom.
