Reagoval tak na požiadavku bagdadského parlamentu, aby tamojšia vláda vyhostila americké sily z irackého územia. "V určitej chvíli chceme odísť, ale toto nie je správna chvíľa," povedal podľa tlačovej agentúry AFP Trump. "To je najhoršia vec, aká by sa mohla Iraku stať," dodal.
Irackí zákonodarcovia totiž v nedeľu 5. januára v uznesení vyzvali svoju vládu, aby vykázala 5200 amerických vojakov rozmiestnených v krajine. Poslanci tak urobili po presne cielenom nálete amerického dronu, ktorý v piatok pri bagdadskom letisku usmrtil vplyvného iránskeho generála Kásema Solejmáního a zástupcu veliteľa Iránom podporovaných irackých Ľudových mobilizačných síl (PMF) abú Mahdího Muhandisa.
Americkí vojaci umiestnení na základniach po celom Iraku podporujú miestnu armádu. Tvoria väčšinu širšej medzinárodnej koalície, ktorú v roku 2014 pozvala do krajiny iracká vláda, aby jej zahraniční vojaci pomohli v boji proti džihádistom z tzv. Islamského štátu.
Americký minister obrany Mark Esper v utorok vyhlásil, že iránsky generál Solejmání plánoval útoky, ktoré sa mali uskutočniť do niekoľkých "dní". Avšak po jeho prílete na bagdadské letisko ho americký dron zabil.
"Myslím si, že môžeme hovoriť o dňoch, to určite," povedal Esper na tlačovom brífingu v Pentagóne, sídle amerického ministerstva obrany, keď dostal otázku, aká bezprostredná bola hrozba zo strany veliteľa elitných jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd.
