Ten si podľa doterajších informácií nevyžiadal žiadne obete, napriek tomu 22 striel, ktoré dopadli na vojensky strategické miesta, prilieva olej do ohňa. Svet stále čaká na to, ako sa k útoku postaví USA. Na konflikt už zareagovali aj burzy a rapídne stúpli ceny ropy aj zlata. Akou vojenskou silou disponuje iránska armáda a akou spojenci, a prečo majú byť v pozore aj Slováci?
Útok na základne v Iraku trval asi pol hodiny. Vypálených bolo 22 rakiet, z nich 17 dopadlo na základňu Ajn al-Asad, pričom dve nevybuchli. Zvyšných päť rakiet spadlo na štáb síl medzinárodnej koalície vedenej USA v Arbíle. K zodpovednosti sa prihlásili iránske revolučné gardy s tým, že ide o odvetu za minulotýždňový americký útok, pri ktorom zahynul iránsky generál Kásem Solejmání. Iránci vyhlásili, že zabitých malo byť až 80 spojeneckých vojakov.
Donald Trump tieto tvrdenia však rezolútne poprel. „Všetko je v poriadku. Aktuálne hodnotíme straty a škody. Zatiaľ je všetko v poriadku. Máme tú najsilnejšiu a najlepšie vybavenú armádu na celom svete,“ napísal na svojom twitterovom účte šéf Bieleho domu. Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí mu v prejave odkázal, že Irán dal nočným útokom na základne v Iraku Američanom facku rovno do tváre a dodal, že „vojenská akcia nestačí“.
Hrozí vojna?
Celý svet s napätím očakával, aká bude reakcia najmocnejšieho muža sveta. Ako sa zdá, zatiaľ strčil hlavu do piesku a v Bielom dome sa rozhoduje, ako budú postupovať ďalej. „Predtým, ako zasiahneme, musíme vedieť fakty. Je možné, že Irán bude prístupný rozhovorom,“ povedal republikánsky senátor John Kennedy. Iránske revolučné gardy medzičasom podľa CNN pohrozili, že ak by USA podnikli odvetný útok na Irán, zaútočia iránske sily na ciele v Spojených štátoch, Dubaji a Izraeli.
Podľa bezpečnostného experta Mateja Kandríka sa všetko zatiaľ vyvíja podľa hesla, že aj vlk je sýty, aj ovca celá. „Myslím, že to môže skončiť tak, že obe strany postupne vychladnú, predpokladám ešte nejaké menšie incidenty. V aliancii bude teraz debata, či USA touto jednostranou akciou neohrozili celú operáciu NATO,“ vysvetlil Kandrík s tým, že by nebol prekvapený, ak by sa spojenci na istý čas stiahli z Iraku.
Slovensko na dostrel?
Slovákom sa môže zdať konflikt na Blízkom východe vzdialený a mnohí si myslia, že sa ich netýka. Schladiť ich môže informácia, že iránska armáda disponuje raketami s dostrelom viac ako 2 000 kilometrov. V praxi to znamená, že po ich odpálení by zasiahli aj kúsok východnej časti našej krajiny. Rovnako tento spor môže zasiahnuť aj naše peňaženky. Slovenskí motoristi by sa mali pripraviť na zvyšovanie cien benzínov a motorovej nafty.
„Predpokladáme, že ceny na čerpacích staniciach budú mať v nasledujúcich týždňoch tendenciu rásť,“ uviedla pre agentúru SITA analytička Poštovej banky Jana Glasová. Ako informoval Štatistický úrad SR, slovenskí motoristi tankovali posledný týždeň vlaňajška 95-oktánový benzín za priemernú cenu 1,258 eura za liter, 98-oktánový za 1,462 eura za liter a naftu za 1,202 eura za liter. „V porovnaní s posledným týždňom 2018 sme tankovali 95-oktánový benzín drahšie až o 6,1 %, naftu o 3,7 %,“ dodala Glasová. Ešte viac sa zdvihli ceny zlata, ktoré trhali 7-ročné maximum.
Ohrozil Robert Fico bezpečnosť našich vojakov?
V súvislosti s konfliktom presunulo Slovensko svojich vojakov z irackého Bagdadu do bezpečia. Kým ministerstvo obrany tajilo miesto ich nového pobytu, Robert Fico si v utorok pustil ústa na špacír a novinárom prezradil, že sú v Kuvajte. Podľa niektorých bezpečnostných expertov tým ohrozil ich životy.
„Ak by sa informácia dostala do nesprávnych rúk, mohlo dôjsť k ohrozeniu ich životov,“ uviedla pre TV JOJ Monika Masaryková, riaditeľka Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku. Ministerstvo obrany nám na otázku, či išlo o utajovanú informáciu, neodpovedalo a odkázalo nás na spracovateľa. „Je preto potrebné obrátiť sa s otázkami na velenie misie NMI, resp. NATO,“ napísala hovorkyňa rezortu Danka Capáková. Pozitívne je, že ani v prípade, ak by zostali v Bagdade, by sa im nič nestalo. Útok bol totiž od hlavného mesta vzdialený 160 kilometrov.
Vzpruhou pre nich je aj to, že sú stále v kontakte s rodinami. „Vojaci sú so svojimi príbuznými/blízkymi v pravidelnom kontakte. Všetko je zabezpečené v zmysle pravidiel, ktoré sú stanovené pre vysielanie vojakov do operácií a misií medzinárodného krízového manažmentu,“ dodala Capáková.
Utajovanie má svoje opodstatnenie
Monika Masaryková, riaditeľka Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku
- Utajovanie pohybu našich vojakov malo svoje opodstatnenie. Ako sa ukázalo, o pár hodín neskôr došlo k útoku na spojenecké základne v Iraku. Ak by sa informácia dostala do nesprávnych rúk, mohlo dôjsť k ohrozeniu ich životov. Ak je to niekto, kto by mal vedieť, čo je utajovaná skutočnosť, a čo nie, tak je to práve bývalý premiér.
Nemusí sa to tajiť
Andor Šándor, bezpečnostný expert
- Je na každom členskom štáte, či svojich vojakov stiahne domov alebo do nejakej bezpečnej krajiny. Kuvajt je bezpečné miesto pre slovenských vojakov, preto nevidím dôvod túto informáciu tajiť. Vo všetkej úcte k nim, určite nebudú cieľom nejakej iránskej vendety. Možno to nie je potrebné vytrubovať do sveta, ale netreba to ani tajiť.
Nemalo to náhodne vypadnúť
Matej Kandrík, bezpečnostný expert Stratpol
- Naši vojaci prakticky ohrození neboli. Nestalo by sa im nič pravdepodobne ani keby zostali v Iraku. Ale tieto informácie fungujú v nejakom režime a nemali by náhodne niekomu vypadnúť na tlačovke, to nie je celkom v poriadku.
