Informovali o tom agentúry AP a DPA. Správy o zraneniach ani vážnych škodách sa od nedeľňajšieho začiatku erupcie neobjavili. Mraky popola však zavialo vyše 100 kilometrov na sever a dostali sa aj nad Manilu, kde po zastavení prevádzky hlavného letiska dosiaľ zrušili viac ako 240 medzinárodných a vnútroštátnych letov.
Náhradné letisko severne od Manily zostalo otvorené, úrady ho však tiež uzavrú, ak sopečný popol ohrozí lety, uviedol filipínsky úrad civilného letectva.
Približne 45 000 obyvateľov z ohrozených oblastí evakuovali už v nedeľu, miestni predstavitelia však odhadujú, že odísť z domovov by mohlo byť nútených najmenej 200 000 ľudí, ak sa erupcia zhorší. Niektorí obyvatelia sa pritom nemohli dostať zo svojich dedín pre chýbajúce dopravné prostriedky a slabú viditeľnosť. Ďalší odmietali opustiť svoje domovy a farmy.
Filipínsky ústav vulkanológie a seizmológie (PHIVOLCS) zvýšil v nedeľu stupeň varovania pred výbuchom sopky Taal na štvrtý z piatich. Počas noci zaznamenal najmenej 75 vulkanických zemetrasení, pričom v pondelok naďalej platilo varovanie, podľa ktorého hrozí "nebezpečná explozívna erupcia" v priebehu najbližších hodín až dní.
Sopka Taal je druhou najaktívnejšou na Filipínach, no patrí k obľúbeným cieľom turistov aj pre prekrásne kráterové jazero. Od roku 1572 vybuchla 33-krát, k poslednej väčšej explózii došlo v októbri 1977. Doteraz najhorší bol výbuch sopky Taal v roku 1911, keď si vyžiadal viac než 1300 obetí na životoch.
Ostrovné Filipíny, ktoré majú približne 22 aktívnych sopiek, ležia v oblasti tzv. Ohnivého kruhu, kde je zvýšená vulkanická aktivita a vyskytuje sa tam približne 90 percent všetkých zemetrasení na Zemi.
