U nás sa zatiaľ nevedie odborná diskusia na túto tému. No bude sa musieť. Dôvodov je viacero, najmä rozsiahla robotizácia výroby a klimatické zmeny. „Skracovanie pracovného času zväčša zvyšuje produktivitu práce na jednu odpracovanú hodinu, no má skôr negatívny vplyv na celkovú produkciu a príjmy,“ tvrdí makroekonóm VÚB Michal Lehuta.
Produkcia a platy
Keby sa pracovný čas skrátil, objem výroby by sa zmenšil, následkom čoho by zisky firiem klesli. Ak nepredpokladáme, že ich vlastníci výpadok oželejú, muselo by nasledovať znižovanie platov. Pre firmy, ktoré majú 24-hodinovú prevádzku, by to zasa znamenalo zamestnať ďalších ľudí. „Potrebovali by sme nabrať stovky nových kolegov rušňovodičov, vlakvedúcich, opravárov a ďalších odborne zdatných kolegov,“ tvrdí hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Tomáš Kováč.
4-denný pracovný týždeň alebo 6-hodinový pracovný deň?
Ktorá z týchto možností by bola pre vás prijateľnejšia
Chýbali by nám stovky ľudí
Tomáš Kováč, Železničná spoločnosť Slovensko
Závisí od ďalších parametrov takejto zmeny. V prvom momente nám napadá, že do 24-hodinovej prevádzky by sme potrebovali nabrať stovky nových kolegov rušňovodičov, vlakvedúcich, opravárov a ďalších odborne zdatných kolegov, čo by určite nebolo jednoduché a hlavne ani lacné. Tiež sa dá odhadnúť, že by v prípade takto jednoduchej zmeny museli klesnúť všetky platy, alebo by stúpli všetky ceny.
Jedno aj druhé má svoje výhody
Michal Korec, Slovak Telekom
Z hľadiska našej povahy podnikania a zabezpečenia služieb pre zákazníkov (predajne, call centrá) by bol skôr zrejme prijateľnejší variant 6-hodinového pracovného dňa. Dlhodobo výhodnejší, pre celkové náklady, by však mohol byť 4-denný pracovný týždeň.
Chceme viac flexibility
Lucia Kovarovič Makayová, Volkswagen Slovakia
Ide o veľmi hypotetickú otázku, ktorou sa v našej spoločnosti aktuálne nezaoberáme. Naopak, z hľadiska rozvrhnutia pracovného času je pre nás v tomto období mimoriadne dôležitá flexibilita. Volkswagen produkuje vozidlá na základe výrobného plánu, ktorý sa priebežne aktualizuje a na ktorý je potrebné flexibilne reagovať.
Skracovanie pracovného času zväčša zvyšuje produktivitu práce na jednu odpracovanú hodinu, no na celkovú produkciu a príjmy má skôr negatívny vplyv. Ak totiž celkový pracovný výstup klesne, klesnú tým aj celkové príjmy v ekonomike. Je prirodzené, že ak si vlastníci firiem nenechajú ukrojiť zo ziskov, tak v takej situácii budú nižšie aj platy.
V konečnom dôsledku by to malo byť na každom človeku, koľko sa rozhodne pracovať a koľko svojho času si bude užívať voľno. So všetkými dôsledkami (vrátane výšky príjmu), ktoré k tomu patria. Mnoho ľudí by totiž možno nepracovalo „od svitu do mrku“, ak by sa podobne rozhodli aj mnohí iní, a nemuseli by tak medzi sebou trochu zbytočne súťažiť o spoločenský status drahou spotrebou (napr. autá, telefóny, dovolenky, hodinky).
Z našich skúseností vyplýva, že pracovný týždeň s nižším počtom hodín alebo dní by vyhovoval mladšej generácii. Naše prieskumy už v minulosti ukázali, že práve skupina mileniálov žiadala od zamestnávateľov najčastejšie benefity, ktoré boli spojené s väčšou voľnosťou. To znamená napríklad flexibilný pracovný čas, možnosť pracovať z domu či extra dovolenka. To, či by reálne pristúpili na možnosť celkového skráteného pracovného času, je však otázne. Je totiž predpoklad, že by to malo vplyv na ich výplatnú pásku.
