Keď mala štrnásť, začali sa jej objavovať prvé príznaky. Pri vysokom vypätí začala strácať vedomie. Preto sa pre ňu stali nebezpečnými aj situácie, keď s priateľmi vtipkovali. Po smiechu býva plač v tomto prípade platí dvojnásobne. „Musela som prestať byť sama sebou. Rada sa zabávam a smejem, no teraz sa musím obmedzovať,“ povedala. Jej diagnóza znie kataplexia – vzácna porucha mozgu, ktorá počas dňa spôsobuje ochabnutie svalov a paralýzu.
Postupom času sa spoločenské dievča začalo strániť všetkých kamarátov. S tými si zo svojej choroby zvykla robiť srandu. „Viete, ono je to v podstate vtipné a ja to musím nejako zľahčovať,“ vysvetľuje. Dodala však aj to, že jej záchvaty sú naozaj nepríjemné nielen pre jej okolie, no najmä pre ňu. „Keď dostanem záchvat, nemôžem ovládať svoje telo. Najhoršie je, keď som pri vedomí, trasiem sa, nemôžem nič držať v rukách,“ opísala Bilie desivé chvíle, ktoré zažíva čoraz častejšie.
Spúšťačmi záchvatov sa s pribúdajúcim vekom stávajú aj veci, ktoré jej predtým problémy nerobili. Choroba sa nedá liečiť. Účinne sa však pomocou správnych preparátov dajú obmedziť príznaky a zmenšiť sa dá aj počet príčin, ktoré vyvolávajú reakciu jej organizmu. „Je to celoživotné ochorenie, takže je dôležité vyrovnať sa s ním,“ hovorí tínedžerka s tým, že má z liečby zmiešané pocity. „Uľavilo sa mi, že keď mi povedali o liečbe. Na druhej strane mám z nej obavy, lebo neviem, ako veľmi ovplyvní môj život," dodala na záver.
