Objavili najstarší pevný materiál na Zemi. Je ním meteorit, ktorý padol na územie Austrálie a priniesol nám vzácnu vzorku z medzihviezdneho priestoru. Vedci v ňom odhalili hviezdny prach, ktorý vznikol pred piatimi až siedmimi miliardami rokov.
Slnko vzniklo pred 4,6 miliardy rokov, čo znamená, že tento hviezdny prach je ešte starší ako slnečná sústava. Hviezdy sa rodia kombináciou plynu, prachu a tepla v správnom pomere. Môžu existovať milióny rokov, a keď vybuchnú, vyšlú do vesmíru svoje čiastočky. Z nich sa potom formujú nové útvary - hviezdy, planéty, mesiace či asteroidy. Takýmto spôsobom sa k nám môžu dostať artefakty z rôznych častí vesmíru.
Vedci z Chicagského prírodovedného múzea študovali meteorit, ktorý pred 50 rokmi dopadol na územie Austrálie, a prišli na nové poznatky.
„Toto sú najstaršie pevné materiály, aké sme kedy našli, a hovoria nám o tom, ako sa zrodili hviezdy v našej galaxii. Sú to pevné vzorky hviezd,“ vyjadril sa Philipp Heck, vedúci výskumu. Časť meteoritu najprv rozdrvili na prach a vytvorili z neho pastu, ktorá vraj smrdí ako pokazené arašidové maslo. Pastu potom rozpustili v kyseline a ostal iba hviezdny prach.
„Je to, akoby ste spálili senník, aby ste našli ihlu,“ dodal Heck. Vek prachu určili tak, že zmerali, ako dlho bol vystavený žiareniu vo vesmíre. Žiarenie totiž reaguje s hmotou a vytvára v nej nové prvky. Čím viac týchto prvkov v prachu našli, tým dlhšie meteorit putoval vesmírom.