Legendárny slovenský motocyklista Jaroslav Katriňák (53) stále pozná veľkú časť pretekárov, s mnohými sám súťažil. Jedným z nich bol aj Portugalčan Goncalves, ktorý po tragickom páde zahynul počas 7. etapy. Ako si naňho Katriňák spomína, čo robí po skončení kariéry a ako hodnotí výkony Štefana Svitka?
Chytá vás ešte nostalgia pri sledovaní časov a priebehu rely?
Jasné! Hlavne teraz, keď mi krajina rely vizuálne pripomína Afriku. Konečne je to zasa poriadny Dakar – je to ťažké, únavné, dlhé. Veľké púšte, veľa kameňov, duny, kaňony.
Radia sa s vami, ako slovenským priekopníkom na Dakare, vaši nasledovníci Jakeš alebo Svitko?
Konzultácie už potrebné nie sú, veď každý z nich má za sebou vyše desať štartov. Skúseností majú veľa, navyše sa od roku 2007 veľa vecí v technike, elektronike, navigácii aj prostredí súťaže zmenilo.
Neľutujete, že ste vašu dakarskú štatistiku ukončili v roku 2007?
V podstate som vtedy musel po Dakare a ešte po Rely Trans- orientale Petrohrad - Peking skončiť, lebo ma čakala transplantácia pečene. Po nej som skúsil jazdiť súťažne na štvorkolke aj kvôli zmene, ale tam to organizačne ani finančne nevyšlo, takže to bol koniec mojich pretekárskych ambícií. Bolo lepšie vrátiť sa z kratšej cesty, ako sa ďalej zadlžovať s nejasným výsledkom.
Ako hodnotíte výkony Svitka?
Pekne ide. Na istotu, s rozumom. Dodržuje plán držať sa v prvej desiatke. Neriskuje priveľa a čaká na svoju šancu. Podľa mňa patrí do prvej desiatky, čo zodpovedá jeho tohtoročným možnostiam aj vzhľadom na jeho konkurenciu.
Aký vplyv má na jazdca to, že vidí kolegu zomierať? Svitkovi sa to stalo v 7. etape, keď márne pomáhal zachraňovať život Paulovi Goncalvesovi.
Zažil som to v roku 2007 v Afrike. Našiel som po páde Juhoafričana Elmera Symonsa (29) a volal mu záchranný vrtuľník, ale nepodarilo sa ho zachrániť. Tie momenty sú strašné. Najmä dojazd do cieľa. Jazdec má tú scénu stále pred očami. Na smrť človek nie je naučený, ani sa na to nedá zvyknúť. Aj my sme mali po tej tragédii deň voľna, človek sa snaží na to nejako zabudnúť, ale to sa nedá. Treba to len nejako prekonať a ísť ďalej. Lebo čo človek môže urobiť – vzdať preteky? Čo by sa tým zmenilo?
Vy ste sa s Goncalvesom aj osobne poznali?
Pravdaže! Veď sme často jazdili spolu. Jazdieval vtedy ešte s jedným Portugalčanom Rodriguezom. Prišli ako mladí a boli sme zvyčajne výkonnostne veľkými rivalmi v druhej polovici prvej desiatky rely.
Ako vnímate výsledky majstra sveta F1 Fernanda Alonsa, ktorý súťaží medzi automobilmi?
Som z neho milo prekvapený! Asfaltový jazdec z puntičkárskeho čistučkého prostredia F1 zrazu celý od oleja a piesku vymieňa tam niekde v púšti na aute ramená, kolesá. Má pri sebe skvelého navigátora Comu, a ak im tá dobrá súhra vydrží, tak majú šancu na úspech.
Z času na čas ešte vysadnete na motorku?
Raz či dvakrát do roka sa idem s chlapcami tu v okolí rekreačne previezť. Pri motorkách som však 3- až 4-krát do týždňa vďaka synovi. Pred tromi rokmi začal pretekať v motokrose, tak chodíme na tréningy aj na súťaže. Ťažko odhadnúť, čo z neho bude, má už pár dobrých výsledkov, je aj majstrom republiky v mládežníckych kategóriách. Hrával predtým hokej.
Čím sa teraz živíte?
Doma mám servis na opravovanie motoriek. Po transplantácii pečene som ostal na invalidnom dôchodku. Popritom raz za čas opravím nejakú motorku.
Zdravotne ste na tom ako?
Dobre. Po 11 rokoch od zákroku však treba určité veci zasa nastaviť a doladiť, aby pečeň čo najdlhšie vydržala slúžiť. Koncom minulého roka som bol na klinike v Banskej Bystrici. Som vďačný, že som natrafil na tím na čele s pánom doktorom Ľubomírom Skladaným, vďaka týmto ľuďom môžem robiť, čo ma baví a vidieť syna vyrastať.
Kto je Katro?
Narodil sa 25. apríla 1966 v Martine. Je bývalým slovenským a československým motocyklovým jazdcom. V roku 1991 sa stal majstrom sveta v enduro, stal sa aj víťazom klubovej súťaže na populárnej Šesťdňovej motocyklovej súťaži. Na Rely Dakar štartoval ako slovenský priekopník celkovo 4-krát, najlepší výsledok dosiahol v roku 2007 (9. miesto). Vyhral aj náročnú Rely Transorientale Petrohrad – Peking (2008). V decembri 2008 sa podrobil úspešnej transplantácii pečene.