Myslí si to iránista Jozef Vrabček z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied. "Tým by sa migrácia stala ešte vypuklejším problémom vo vzťahoch v rámci európskeho spoločenstva a schengenskej zóny, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať negatívny vplyv aj na Slovensko," uviedol pre TASR.
Konflikt väčšieho rozsahu minimálne v oblasti Blízkeho východu v súčasnej situácii podľa Vrabčeka vôbec nemožno vylúčiť, ak si všetky zúčastnené strany nezachovajú rozvahu a nebudú dôsledne zvažovať každý krok, ktorý podniknú. "Situácia bude určite aj naďalej napätá, keďže iránski predstavitelia sa už jasne vyjadrili, že za plnohodnotnú pomstu za atentát na Kásema Solejmáního budú považovať až úplné vyhnanie amerických jednotiek z Iraku. O to sa však zrejme budú snažiť postupne, pravdepodobne práve prostredníctvom spriaznených milícií, najmä v Iraku," povedal Vrabček. Dodal, že Irak sa tak dostáva do nezávideniahodnej situácie, kedy sa môže stať zástupným bojiskom medzi Iránom a Spojenými štátmi.
Účelom sietí milícií, ktoré Solejmání vytváral a riadil v rôznych krajinách regiónu, predovšetkým v Iraku, Sýrii, Libanone a Jemene bolo presadzovanie iránskych záujmov a rozširovanie vplyvu Iránu v regióne. Vzhľadom na celkovo nestabilnú bezpečnostnú situáciu v oblasti bol podľa Vrabčeka práve preto nemalou časťou Iráncov vnímaný ako človek, ktorý významnou mierou prispieval k tomu, že bezpečnosť v Iráne bola už dlhú dobu na pomerne vysokej úrovni.
"Iránska vláda mu tiež už dlho budovala imidž "hrdinu", ktorý bráni bezpečnosť Iránu "v prvej línii", v posledných rokoch predovšetkým proti Islamskému štátu, ktorý predstavoval bezprostrednú hrozbu, pričom milície pod jeho velením boli v boji proti Islamskému štátu veľmi efektívne. Práve preto nemalá časť Iráncov, určite však ani zďaleka nie všetci, reagovala na jeho zavraždenie so zármutkom a požaduje, aby bola jeho smrť pomstená," objasnil.
Dôvody napätých iránsko-amerických vzťahov však treba podľa Vrabčeka hľadať už v 50. rokoch minulého storočia. Za moment, ktorý je dodnes v Iráne vnímaný veľmi negatívne, je zosnovanie štátneho prevratu proti legitímnej vláde Muhammada Mosaddeka americkou tajnou službou s podporou Veľkej Británie v roku 1953.
"Od tohto obdobia sa obraz Spojených štátov medzi obyvateľstvom postupne zhoršoval, pričom vzťahy sa následne výrazne vyhrotili počas takzvanej Islamskej revolúcie v roku 1979, kedy došlo k bezprecedentnej okupácii americkej ambasády v Teheráne demonštrantmi a zadržiavaniu 52 amerických rukojemníkov po dobu 444 dní. Onedlho na to sa zároveň dostáva v Iráne k moci teokratický režim, ktorý vládne dodnes a ktorý možno označiť za otvorene protiamerický," vysvetlil.
Vrabček dodal, že vojnu ani jedna zo strán nechce, pretože je pre nich v súčasnosti nevýhodná. "Iránska armáda nie je zďaleka natoľko vyspelá, aby mohla čeliť americkej a prípadná porážka by spôsobila značné otrasy vo vnútropolitickej situácii. Zároveň však iránsky režim musí reagovať na zavraždenie jedného z jeho najvplyvnejších predstaviteľov, inak by stratil tvár pred vlastným obyvateľstvom, už tak výrazne nespokojným s hospodárskou a politickou situáciou v krajine," uzavrel.
Na začiatku januára usmrtil Solejmáního cielený útok dronom, zorganizovaný Spojenými štátmi. Irán na útok reagoval zoslaním rakiet na americké základne v Iraku, avšak prezident Donald Trump potvrdil, že útok si nevyžiadal žiadnych mŕtvych ani zranených.
