Vlastne to nebol jeden proces, ale hneď niekoľko, či už v nich Černák figuroval ako obžalovaný alebo ako svedok, ktorý potápal svojich bývalých kumpánov. Najbeštiálnejším vrahom v našej novodobej histórii je jednoznačne Ondrej Rigo (64). Na začiatku 90. rokov minulého storočia spáchal deväť beštiálnych vrážd. V roku 1994 ho za to odsúdili na doživotie, ktoré si teraz odpykáva vo väznici v Leopoldove.
Černák vyrastal ako normálny skromný chalan v Telgárte (okr. Brezno). Po vyučení pracoval ako vodič autobusu, lesný robotník, ale po revolúcii v roku 1989 sa z neho zázračne rýchlo stal „pán podnikateľ“. Rozvážal sa na luxusných autách, nosil drahé obleky a začal chovať tigre. K jeho majetku pribudli bar, erotický salón, penzión, fitnescentrum... Mal také postavenie, že sa nemusel pred nikým skrývať. Kontakty mal od polície až hore na najvyššie miesta a jeho SBS naháňala strach podnikateľom na celom strednom Slovensku.
Vydal sa sám
V roku 1997 televízia Markíza odvysielala dnes už legendárnu reportáž z oslavy Černákových 31. narodenín, na ktorej odpálil nad Banskou Bystricou ohňostroj. Slučka okolo neho sa však začala sťahovať a už aj verejne sa hovorilo, že Černák je mafián. V decembri sa sám prihlásil na polícii, a tá ho obvinila z vydierania podnikateľov a aj z únosu a z vraždy poľského milionára Szymaneka. Krajský súd v Banskej Bystrici v roku 2000 Černáka za tieto zločiny odsúdil, on sa odvolal a Najvyšší súd potvrdil rozsudok len za vydieranie a uložil mu trest 8 a pol roka. Obžalobu z vraždy poľského podnikateľa zamietol pre nedostatok dôkazov.
V novembri 2002 Krajský súd v Trenčíne Černáka prekvapujúco podmienečne prepustil za dobré správanie. Slobodu si však dlho neužil. V decembri sa vybral aj s kamarátmi zalyžovať si na Štrbské Pleso, kde sa správal, ako bol naučený – ako veľký pán. Čo však čert nechcel, práve tam lyžoval aj premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý bol svedkom Černákových výtržností. „Predieral sa cez ľudí hlava-nehlava, v dôsledku jeho konania dospelý človek preletel cez zábrany, ktoré lemujú koridor, cez ktorý ľudia čakajú na vleky. Bolo to arogantné správanie. Videl som, ako si pán Černák, držiac v ruke lyžiarske palice, kliesni cestu strkaním do ľudí a fyzicky ich ohrozuje. Bol to veľmi nechutný incident,“ opísal premiér, ktorý na mafiánskeho bossa podal trestné oznámenie.
Bez ohľadu na tento incident Najvyšší súd v marci 2003 rozhodol, že Černák patrí za mreže a zrušil jeho prepustenie. Do basy sa vrátil však až v auguste, lebo medzitým ušiel a skrýval sa v Českej republike.
Vraždy a vraždy
Polícia za ten čas nezaháľala a vyšetrovatelia rozpletali neprehľadnú sieť Černákových zločinov. Obvinili ho zo šiestich vrážd a v máji 2006 sa na Okresnom súde v Prešove začal dlho očakávaný proces. V roku 2009 Černáka odsúdili na doživotie.
Odvtedy sa väznenému bossovi rozviazal jazyk a pred súdom prehovoril o viacerých mafiánoch, s ktorými kedysi spolupracoval. „Naša skupina sa zaoberala vymáhaním pohľadávok, nelegálnou činnosťou, samozrejme, aj únosmi a vraždami na objednávku,“ priznal.
Na základe jeho výpovede obžalovali aj bývalého šéfa a majiteľa TV Markíza Pavla Ruska. Niekdajší boss tvrdí, že Rusko si uňho v roku 1997 objednal vraždu svojej spoločníčky Sylvie Volzovej.
Prípad vraždy poľského milionára Szymaneka sa uzatvoril až v závere minulého roka. Na súde odznelo, že Černák strelil unesenému Poliakovi z pištole do úst a jeho kumpán Ján Kán mu následne strelil do hrudníka. Černák bol uznaný za vinného, ale ďalší trest k doživotiu už nemal ako vyfasovať.
Život na doživotie
Celý skoro dvadsaťročný súdny kolotoč okolo Černáka sa skončil vlani v decembri, keď banskobystrický boss podsvetia uzatvoril na Okresnej prokuratúre v Martine dohodu o vine a treste, ktorá sa týka 16 vrážd. „Stíhaný bol za 14 skutkov kvalifikovaných ako trestné činy vraždy a dva skutky kvalifikované ako trestné činy všeobecného ohrozenia, lebo vraždy vykonali nástražným výbušným systémom,“ uviedol prokurátor Martin Kováč.
Za tie roky sa z Černáka stala doslova mediálna hviezda. Z fúzkatého pánka je statný svalnatý chlapisko. Pred kamerami vyťahuje na svetlo detaily z mafiánskeho života, vychádzajú o ňom knihy, rozviedol sa, ale spoza mreží si našiel aj novú lásku...
Kvôli Černákovi menili zákon
Ako vidí Černákovu kauzu Tomáš Strémy z Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK?
„Z právneho hľadiska je zaujímavá skutočnosť, že podľa medializovaných informácií reálne hrozilo, že vec sa nestihne vyriešiť v rámci maximálnej lehoty väzby, ktorá bola v tom čase 48 mesiacov. Táto skutočnosť viedla nakoniec k legislatívnym zmenám, keď sa v r. 2009 predĺžila maximálna lehota väzby na 60 mesiacov v prípade, že sa vedie trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin, pri ktorom hrozí trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie alebo pre trestné činy terorizmu.
V prípade Mikuláša Černáka bude onedlho prichádzať do úvahy podanie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 67 ods. 2 Trestného zákona osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu, ak s ohľadom na okolnosti činu, za ktorý bola odsúdená, a povahu jej osobnosti nehrozí jej prepustením opakovanie spáchaného činu alebo obdobného činu.“
Ondrej Rigo: Prvé doživotie pre brutálneho vraha!
Rigo sa narodil v roku 1955 v Modre a jeho detstvo nebolo nič moc. Už jeho otec sa „živil“ ako zlodej a pri jednej vlámačke ho zastrelili. Malý chlapec prežil časť detstva v polepšovni a so súrodencami aj v detskom domove. Pred tým, ako sa pustil do série vrážd, bol už 11-krát trestaný!
Na jeseň v roku 1989 bol vo vyšetrovacej väzbe za pokus o „nedovolené opustenie republiky“. Do jeho osudu však zasiahla v novembri Nežná revolúcia a 9. decembra sa Rigo dostal von na amnestiu, ktorú vyhlásil posledný socialistický prezident Gustáv Husák. Rigo sa po prepustení rýchlo pobral za hranice do Rakúska, kde si zohnal falošný juhoslovanský pas a s ním odcestoval do Nemecka. Tam sa dostal na dva mesiace opäť za mreže. Krátko po prepustení začal vraždiť. Rigo nakoniec beštiálne ubil na smrť deväť ľudí, z toho osem žien a jedného chlapca. Na svojich obetiach si po usmrtení ukájal svoje zvrhlé chute a z ich bytov si vo väčšine prípadov odniesol cennosti. Obete si vyhľadával v prízemných bytoch a vkrádal sa k nim v noci alebo nad ránom, keď spali.
Brutálne údery
Ako prvú zavraždil v júli 1990 v Mníchove 40-ročnú ženu. Za vražedný nástroj mu poslúžila železná tyč. Po tom, ako obeť ubil na smrť, vykonal na nej súlož. Druhú vraždu spáchal opäť v mníchovskom prízemnom byte v auguste. 28-ročnú ženu tiež ubil tyčou. Okrem toho jej však aj bodol skrutkovač do krku a svoje besnenie zakončil zvráteným sexuálnym aktom. Z bytu ukradol zlaté šperky a marky. Na mieste zanechal ponožku, ktorú použil namiesto rukavíc, aby nezanechal odtlačky. Ponožky Rigo použil aj pri ďalších vraždách.
Potom odcestoval do Amsterdamu, kde žila jeho sestra. Tam v septembri 1990 ubil dlažobnou kockou 56-ročnú ženu. Z bytu si odniesol lup v podobe foťáka, hodiniek a pokladničky s mincami. Po tejto vražde odcestoval Rigo do Bratislavy, ktorá sa mala čoskoro stať svedkom besnenia tohto surového vraha.
V októbri vnikol do Domova dôchodcov v Ružinove a v prízemnom byte päsťami ubil 88-ročnú starenku. K ďalším zverstvám sa odhodlal až v januári 1991, keď do podnikovej ubytovne vnikol cez pootvorené okno a dreveným kolom zabil najprv spiaceho 13-ročného chlapca a vzápätí jeho 40-ročnú mamu.
Ďalší útok na 30-ročnú ženu v prízemnom byte mu nevyšiel – násilníkovi sa ubránila a Rigo zdrhol. Ale vo svojom besnení už nevedel prestať. V apríli ubil v Bratislave 79-ročnú starenku, v júli 21-ročnú Henrietu, ktorá bývala na prízemí v Starom Meste. Zarážajúce je, že Rigo sa po tomto čine dostal do rúk polície. Nahlásili ho ľudia, ktorí mužov zákona upozornili na chlapa, ktorý nakúka do prízemných bytov. Policajti recidivistu Riga vypočuli a prepustili.
V rukách zákona
Na ďalšiu vraždu sa odhodlal až v marci 1992, keď zavraždil v pavlačovom dome na Obchodnej ulici 67-ročnú ženu. To už bol v hľadáčiku vyšetrovateľov a policajti Riga zatkli iba pár hodín po čine. Prišli si poňho do hotela Carlton, kde pracoval ako šatniar. Na oblečení mal ešte krv a v skrinke ulúpené veci. Napriek jasným dôkazom, ktoré sa podarilo zhromaždiť našej polícii v spolupráci s nemeckými a holandskými vyšetrovateľmi, Rigo sa k žiadnej z týchto vrážd nikdy nepriznal. Súdni znalci uňho nezistili žiadnu sexuálnu deviáciu, napriek zvrátenostiam, ktorých sa na svojich obetiach po ich zavraždení dopúšťal. Súd mu v roku 1994 vymeral ako prvému po revolúcii výnimočný trest - doživotie. Po 25 rokoch strávených za mrežami prísne stráženej ilavskej väznice Rigo vlani požiadal o podmienečné prepustenie, potom však svoju žiadosť stiahol.
Každý sa zmení?
Ako Rigo žije za mrežami? Pred pár rokmi to objasnil Dávid Kičín, ktorý o doživotne odsúdených napísal knihu Zatratení. „Rozprávali sme sa cez telefón, medzi nami bolo hrubé nepriestrelné sklo. Bol som prekvapený, že Rigo vyzerá skoro rovnako ako predtým. Čakal som, že to bude starý šedivý človek, a keď som ho uvidel, bol to ten istý muž ako na fotkách z novín,“ tvrdí Kičin. V šokujúcej knihe na otázku, čo mu dal dlhý pobyt vo väzení, Rigo odpovedal: „Veľa. Naučil som sa omnoho viac každú maličkosť si vážiť. Omnoho lepšie je, ak je niekto rozmýšľajúci. Áno, za ten čas či vlastne roky som veľa rozmýšľal, či už premýšľal, a určite som sa zmenil, lebo viem lepšie niečo aj prehodnotiť. Áno, som iný človek ako v období rokov 1990 - 1992, lebo každý sa musí zmeniť z času na čas, či už je v krimináli, alebo na slobode, ak je niekto naozaj rozmýšľajúci...“
