Keď tieto gény experimentálne zapojili do DNA hlístov, stali sa z nich alkoholici. Naopak vypnutie génov viedlo k odzneniu závislosti. Zo štúdie vyplýva, že majitelia týchto génov zvyšujúcich pôžitok z konzumácie etanolu majú častejšie tendenciu prepadnúť nadmernému pitiu.
Doktor Andrew Thompson a profesor Munir Pirmohamed z University of Liverpool testovali DNA 125 tisíc osôb. Potom porovnali tých jedincov, ktorí nadmerne konzumujú alkohol. Odhalili tak šesť úsekov genetickej informácie, ktoré títo ľudia zdieľajú.
Išlo predovšetkým o varianty génu DRD2, ktorý riadi centrum odmeny a slasti v mozgu. Ďalej génu KLB, ktorý zvyšuje pôžitok z konzumácie alkoholu a jednoduchých cukrov. Najsilnejšie však na vznik alkoholizmu pôsobí zrejme gén riadiaci syntézu enzýmu ADH1B. Ak človek produkuje málo tohto enzýmu, odbúrava alkohol pomaly a neskôr u neho nastupujú negatívne účinky metabolitov alkoholu. Naopak jedincom s vysokou hladinou ADH1B je zle krátko po prvom drinku.
Keď potom autori kritickej varianty spomínaných génov vložili do DNA hlísty, začali oveľa lepšie znášať alkohol a vyhľadávali jeho konzumáciu. Vypnutím génov v ich DNA došlo k okamžitému odzneniu týchto javov.
"Náš výskum ponúka pohľad do genetiky, fyziologických dráh a vzťahov pri rozvoji alkoholizmu. To môže prispieť k novému chápaniu a liečbe tohto ochorenia," myslí si autor doktor Thompson.
