Napríklad kniha je vyrobená z dreva, ale nie je to strom. Bunky stromu boli znovu poukladané tak, aby slúžili inému účelu. Takto nejako by sa dalo jednoducho vysvetliť, čo urobili vedci s kmeňovými bunkami žiab a namiesto zeleného obojživelníka vytvorili niečo ako „živého robota“.
Tieto tvory dostali názov xenoboty podľa afrických žiab druhu Xenopus laevis, z ktorých embryí vedci použili kmeňové bunky. Xenoboty majú menej ako milimeter, dokážu sa pohybovať, prežiť niekoľko týždňov a vyzdvihnúť a premiestniť mikronáklad. Dokonca sú schopné sa regenerovať, ak sa poškodia.
Nové organizmy boli navrhnuté na superpočítači na UVM a potom boli zostavené a testované biológmi na Tufts University. „Dokážeme si predstaviť veľa užitočných aplikácií týchto živých robotov, ktoré iné stroje nedokážu urobiť,“ hovorí spoluzakladateľ Michael Levin, ktorý riadi stredisko pre regeneračnú a vývojovú biológiu v Tufts, „ako napríklad hľadanie škodlivých zlúčenín alebo rádioaktívnej kontaminácie, zhromažďovanie mikroplastov v oceánoch či cestovanie v tepnách, aby zoškrabali plak“.
Ľudia manipulujú so živými organizmami už roky, GMO či klonovanie sme už zvládli. Toto je však vytvorenie novej formy živého organizmu, ktorý nikdy neexistoval, úplne od základu.