K zavedeniu týchto ciel sa Trump zatiaľ neodhodlal, jeho vláda ale Česku pohrozila odvetou pre iný obchodný problém - vadí jej pripravovaná česká digitálna daň.
"Ak bude daň diskriminovať americké firmy, vyhradzujeme si právo zaviesť odvetné opatrenia," povedal pre Hospodářské noviny pod sľubom anonymity americký vládny zdroj s tým, že USA v českom návrhu digitálnej dane diskrimináciu skutočne vidia. A to preto, že by ju museli platiť najmä americké spoločnosti ako Google či Facebook.
Digitálna daň sa zameriava na veľké technologické firmy, ktoré svoje služby predávajú po celej Európe, tržby ale kumulujú a zdaňujú výhodnou sadzbou iba vo vybraných krajinách, napríklad v Írsku. Štáty, v ktorých tieto podniky peniaze skutočne utŕžia, tak na daniach nedostanú takmer nič. Nakoľko sa Európska únia na jednotnej digitálnej dani zatiaľ nedohodla, rozhodli sa niektoré krajiny zaviesť daň samy.
V Česku by mala začať platiť už od polovice tohto roka, pričom firmy by mali odvádzať 7 % z tržieb. Podľa ministerstva financií daň prinesie štátnemu rozpočtu 5 miliárd Kč (198,83 milióna eur) ročne.
Američania zatiaľ s hrozbou zavedenia odvetných ciel voči Česku verejne nevystúpili. Francúzsku, ktoré digitálnu daň schválilo už vlani, ale opakovane pohrozili uvalením ciel na vybrané francúzske výrobky dovážané do USA. "Zdôrazňujeme, že sa to týka všetkých krajín, ktoré chcú daň zaviesť," vyhlásil americký vládny zdroj.
Washington nechcel uviesť, aké vysoké clá by mohol uvaliť a na aké výrobky. Pre HN to potvrdilo aj české ministerstvo financií s tým, že mu americkí diplomati iba všeobecne oznámili, že Spojeným štátom sa digitálna daň nepáči a sú na ňu pripravené odpovedať.
V prípade Francúzska Američania chystajú 100-percentné clá na tovar v prepočte za viac než 54 miliárd. Ide o clá na typické francúzske produkty ako šampanské, syry alebo luxusnú módu. Francúzsko pritom zavádza 3-percentnú daň, zatiaľ čo česká sadzba má byť spomínaných 7 %.
Na to upozorňujú aj českí podnikatelia, ktorí sa americkej odvety obávajú. "Je fatálny nezmysel, že sadzba je navrhnutá na 7 %. Keby to boli 3 %, tak je to ešte akceptovateľné," povedal pre HN hlavný akcionár firmy Linet Zbyněk Frolík, ktorého spoločnosť dodáva do USA najmä nemocničné postele.
"My ako vývozcovia do USA budeme robiť všetko možné, aby sa v takejto podobe daň v Česku neodhlasovala," dodal s tým, že spolu s ďalšími podnikateľmi plánuje presviedčať poslancov aj senátorov zo všetkých politických strán. Ak by Trump uvalil daň vo výške niekoľkých desiatok percent a týkala by sa aj výrobkov Linetu, biznis firmy by v USA podľa Frolíka úplne skončil.
Pre riziko poškodenia českých firiem sa chystaná daň nepáči ani českej Hospodárskej komore. Tá varuje, že Česko by ju nemalo zavádzať samostatne, ale malo by k nej pristúpiť až vtedy, ak by došlo k zhode na medzinárodnej úrovni. Rovnaký názor majú aj Američania - chcú, aby štáty počkali, až sa na spôsobe zdanenia digitálnych firiem zhodne Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Ako povedal hovorca Hospodárskej komory Miroslav Diro, "dôsledkom českej iniciatívy by mohla byť ťažko zahojiteľná strata trhov pre českých podnikateľov, strata konkurencieschopnosti, nižší prílev zahraničných investícií a tak ďalej. A to všetko pre pár miliárd korún".
