Novela tak nebola opätovne schválená. Na rokovanie parlamentu ju predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Za prijatie novely bolo 71 poslancov zo 131 prítomných, proti bolo 59 a nezdržal sa nikto. Na prelomenie veta je potrebná nadpolovičná väčšina poslancov.
Prezidentka vetovala novelu vlani 20. decembra s tým, že by mala byť prijatá nanovo, s väčším odstupom a so serióznou odbornou debatou. Bola tiež presvedčená, že by na ňu doplácali predovšetkým malí a strední farmári, tiež mala pochybnosti v súvislosti s princípom právnej ochrany vlastníctva. Ak má byť novela zákona o pozemkových úpravách prijatá nanovo, tak v novom znení, s väčším odstupom a so serióznou odbornou debatou. "Sú tam opodstatnené výhrady a pochybnosti o súlade zákona s Ústavou SR. Doplácali by naň predovšetkým malí a strední farmári," upozornila hlava štátu a spresnila, že má pochybnosti najmä v súvislosti s princípom právnej ochrany vlastníctva.
"Aj keď si prezidentka uvedomuje potrebu vykonania pozemkových úprav a nastolenia poriadku v rozdrobenom vlastníctve poľnohospodárskych pozemkov, je presvedčená, že takáto významná úprava, ktorá sa robí len raz za mnoho desaťročí, má byť riadne pripravená a musí rešpektovať všetky ústavné princípy," uviedol v decembri prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
Problémy by sa podľa hlavy štátu negatívne dotkli hlavne malých a stredných poľnohospodárov, ktorí pôdu priamo obhospodarujú.
Ministerstvo novelu predložilo najmä preto, že v aplikačnej praxi pomerne často nastávajú prípady, keď nie je možné ani po využití všetkých dostupných možností zistiť právneho nástupcu vlastníka pozemku, ktorý zomrel, alebo bol vyhlásený za mŕtveho. V takýchto prípadoch potom nastáva situácia, kedy sa konanie zbytočne predlžuje, dokonca aj o niekoľko rokov. Predmetná legislatívno-technická úprava mala zaviesť v danom prípade ešte predtým, ako bude známy okruh dedičov, možnosť okresnému úradu ustanoviť takému vlastníkovi pozemku opatrovníka výlučne na účely konania o pozemkových úpravách.