Muža ležiaceho v krabici objavili odborníci v rímskom meste Herculaneu na západnom úpätí vulkánu, v jeho lebke našli lesklé čierne úlomky, napísala agentúra AP.
Erupcia Vezuvu, ktorej skazu do detailov opísal jeden z preživších Gaius Plinius mladší, takmer pred 2000 rokmi pochovala pod nánosmi popola okrem Herculanea aj známejšie Pompeje a osady Stabia a Oplontis. Obyvateľov zastihla katastrofa nepripravených a mnoho z nich zatuhnutý popol verne zachytil v posledných okamihoch ich života. Pozostatky muža, ktorý bol pravdepodobne strážcom vo svätyni, objavili archeológovia v Herculaneu už v 60. rokoch.
Tím vedený forenzným antropológom Pierom Paolom Petrone z neapolskej univerzity zistil, že mozgové tkanivo strážcu sa premenilo na sklo (takzvaný proces vitrifikácie) pôsobením teploty až 520 stupňov. Jej hodnotu vedci určili na základe kusu spáleného dreva ležiaceho opodiaľ. "(Nájdené čierne úlomky) naznačujú, že extrémne sálavé teplo dokázalo zapáliť tuk v ľudskom tele a odpariť mäkké tkanivá," uvádzajú vedci v štúdii. K vitrifikácii prispel tiež prudký pokles teploty, ktorý po návale extrémneho sálavého tepla nasledoval.
Mozgové tkanivo človeka sa podarí nájsť len zriedkakedy a keď už, má väčšinou hladkú a mydlovitá konzistenciu, opisujú vedci v odbornom časopise New England Journal of Medicine. Výslednú hmotu možno porovnať napríklad s nálezmi u ľudí, ktorí zomreli pri bombardovaní Drážďan alebo Hamburgu za druhej svetovej vojny.