Na mimoriadnom zasadnutí európskeho parlamentu hlasovalo 670 poslancov, ktorí definitívne schválili odchod Británie z EÚ. Po všetkých prieťahoch, dohodách a zmenách je rozhodnuté. Veľká Británia sa dnes o polnoci stane prvým členským štátom, ktorý spoločenstvo opustil. Celý proces však bude ešte pokračovať.
Atmosféra v Európskom parlamente bola v stredu večer veľmi emotívna. Nigel Paul Farage, britský politik a vodca Strany brexitu, predniesol plamenný prejav. Spolu s ďalšími zástancami brexitu hneď po hlasovaní povstávali a začali mávať vlajkami Spojeného kráľovstva. Predsedníčka Faraga upozornila na porušovanie pravidiel a žiadala, aby vlajky odložil, alebo odišiel a vzal si ich so sebou, ak teda odchádza hneď.
Na sociálnych sieťach aj v reálnom živote Británie sa vzápätí objavili reakcie obyvateľov. Niektoré vyjadrovali radosť rovnako intenzívne ako britskí europoslanci, na iných fotkách boli slzy a plač, statusy a komentáre sa rôznili. Názory boli a stále sú z oboch strán, ale už je rozhodnuté, opona spadla.
Napriek všetkému je toto hlasovanie vlastne iba prvý krok. Veľká Británia prestane byť členom EÚ o polnoci 31. 1. 2020, avšak v tej chvíli sa začne takzvané prechodné obdobie, ktoré bude trvať do 31. 12. 2020. Počas týchto jedenástich mesiacov sa prakticky nič nezmení a všetky vzťahy budú fungovať tak, akoby krajina stále bola súčasťou Únie. Budú však zároveň prebiehať intenzívne rokovania o budúcej obchodnej dohode Spojeného kráľovstva s EÚ. Odborníci sa už teraz zhodujú, že necelý rok na vytvorenie dohody je veľmi ambiciózny termín, keďže takéto rokovania o obchodných podmienkach vedia trvať aj niekoľko rokov. Boris Johnson trvá na tom, že prechodné obdobie sa predlžovať nebude.
Dohoda je však jednoznačne potrebná, v opačnom prípade by sa situácia vrátila k takzvanému „tvrdému“ brexitu. Jeho negatívne dopady by zasiahli obe strany. Horšie by na tom síce boli Briti, ale komplikácie by vznikli aj na strane ostávajúcich krajín, vrátane Slovenska. Na tovar prekračujúci hranicu by sa v tom prípade zrejme uvalili dovozné clá a poplatky, zvýšili by sa hraničné kontroly. Aj presun osôb bude zdĺhavejší, o vízovej povinnosti sa dá zatiaľ len polemizovať.
Čo všetko ešte treba urobiť
31. januára - Brexit
Začína sa prechodné obdobie na rokovania o obchodnej dohode.
30. júna 2020 - _Predĺžia to?
Posledný termín na predĺženie prechodného obdobia.
1. januára 2021 - Áno
Začínajú sa nové vzťahy Británie a EÚ.
1. januára 2021 - Nie
Odchod Británie bez obchodnej dohody.
Írska poistka
Jedným z hlavných dôvodov, pre ktorý dohoda o brexite trvala tak dlho, bolo Írsko. Theresa Mayová chcela, aby po brexite neboli medzi Severným Írskom a Írskou republikou žiadne hraničné kontroly. V prípade, že by to nešlo, Británia by ostala v úzkom obchodnom vzťahu s EÚ. Tento návrh však poslanci odmietli.
Mayovej nástupca Boris Johnson túto spornú časť odstránil. Podľa neho sa vytvorí colná hranica medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou. Niektoré tovary vstupujúce do Severného Írska z Veľkej Británie budú predmetom kontrol a budú musieť platiť dovozné clá do EÚ. Tieto by sa spätne vracali, ak by tovar zostal v Severnom Írsku, čiže nebol presunutý do Írska.
Prínos Británie pre EÚ
- Keď Británia v roku 1973 vstupovala do spoločného bloku, jej ekonomika bola v zlom stave. V rokoch 1958 - 1973 narástlo HDP Nemecka, Francúzska a Talianska o 95 %, Británie iba o 50 %. Britské firmy čelili veľkej konkurencii z kontinentu a museli sa zlepšiť alebo zaniknúť. V roku 2013 Británia prvýkrát prosperovala viac, ako bol priemer troch najväčších ekonomík na kontinente. Začala tak svojou konkurenciou nútiť k inováciám a modernizácii aj európske firmy. Stala sa tiež veľkým zamestnávateľom pre ľudí z iných členských krajín.
- Británia bola v EÚ hnacím motorom liberalizácie, najmä v ekonomickej oblasti. Spoločne s ďalšími podobne zmýšľajúcimi krajinami presadila jednotný trh, liberalizáciu trhu s tovarmi i službami, no aj rozširovanie EÚ.
- Británia bola čistým prispievateľom do spoločného rozpočtu. Tamojší populisti tvrdili, že platí až 20 miliárd eur ročne. V skutočnosti platila necelých 11,5 miliardy ročne. V rámci dotácií pre farmárov a súkromný sektor dostala z rozpočtu EÚ naspäť 7 miliárd eur. I tak však prispievala v čistom 4,5 miliardou ročne.
Čo stratíme?
- Zákonodarný zbor EÚ príde o 73 britských europoslancov a počet jeho kresiel sa zníži zo súčasných 751 na 705
- HDP Európskej únie klesne z 15,9 bilióna eur na 13,5 bilióna eur
- HDP EÚ na hlavu klesne o tisícku z 31 000 na 30 000 eur
- Počet obyvateľov Únie sa zníži z 513 miliónov na 447 miliónov
Ako sa to dotkne Slovákov?
- Každý, kto v Británii žil, študoval alebo pracoval pred dátumom brexitu, má nárok na zisk trvalého pobytu
- Bolo však potrebné zaregistrovať sa a podať si žiadosť
- Podľa toho, či ste v Británii žili viac alebo menej ako 5 rokov, rozhodnú úrady o pridelení trvalého pobytu alebo statusu pred trvalým pobytom
- Kto príde do Británie po brexite alebo dostal status pred trvlaým pobytom, na toho sa budú vzťahovať nové pravidlá, ktoré Briti spustia od 1. januára 2021 a zatiaľ nie sú ich detaily známe
- Pre našich študentov, ktorí začali v Británii študovať v školskom roku 2019/2020, platia naďalej rovnaké pravidlá ako pre Britov. Pre nových študentov však už budú platiť nové podmienky
- Od 1. januára 2021 bude na vstup do Británie potrebný cestovný pas, zmeniť sa môžu aj roamingové poplatky
