Najnovšie sa ukázalo, že náš najväčší zdroj pitnej vody na Žitnom ostrove ohrozuje ešte staršia skládka v bratislavskej mestskej časti Rača, v lokalite Žabí majer. Pred niekoľkými dňami na to upozornili aktivisti z občianskeho združenia (OZ) Za našu vodu, čím rozprúdili diskusiu medzi záhradkármi aj ľuďmi, ktorí v dotknutej oblasti majú dokonca celoročné bývanie s rodinami. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že pitná voda ohrozená nie je a situáciu s toxickou vodou preveruje aj mesto.
O kontaminácii na Žabom majeri sa vedelo už od roku 2007, keď experti zistili viaceré toxické látky a karcinogény vo vodách pri bývalej fabrike Dimitrovka. Aktivisti tvrdia, že sa na toto miesto dlhé roky navážal odpad z bývalých chemických závodov, pričom táto voda presakuje na územie spomínaného Žabieho majera a preteká cez otvorený kanál do Malého Dunaja, priamo ohrozuje kvalitu vody. „Za posledné štyri roky intenzívne zbavujeme Slovensko starých environmentálnych záťaží, pričom lokalita Žabieho majera nie je touto záťažou ohrozená,“ reagoval hovorca Ministerstva životného prostredia SR (MZSR) Tomáš Ferenčák.
Aktivisti však tvrdia, že v zamorenej lokalite okrem toxínov desaťnásobne prekračujúcich normu, bol zistený aj silný zápach. „Upozorňujeme na to najmä preto, že v tesnej blízkosti sa nachádzajú bytovky a detské ihrisko a takto kontaminované ovzdušie je podľa nás škodlivé pre obyvateľov. Hlavným pôvodcom zápachu sú benztiazoly, ako aj niektoré prchavé zlúčeniny, chlórbenzény, alkány, chlóralkány,“ tvrdia aktivisti, ktorí sa opierajú o výsledky štátneho Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Podľa nich je priemyselná zóna v Rači časovanou bombou.
Čakajú na prešetrenie
Ministerstvo tvrdí, že situáciu dlhodobo rieši. „V polovici minulého roka bol Žabí majer zaradený do zoznamu 55 lokalít, na ktorých sa odštartoval geologický prieskum – teda prvá etapa sanácie (pozn. uzdravenie),“ povedal Ferenčák s tým, že sa už skončili aj vrtné práce v teréne. „Aktuálne dodávateľ analyzuje získané údaje, ktoré určia presné parametre záťaže a mieru kontaminácie,“ dodal hovorca. Následne na základe správy budú hľadať najlepší spôsob uzdravenia. Nový Čas oslovil aj magistrát, ktorý poskytne súčinnosť pri riešení tejto udalosti a obrátil sa na Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP).
„Pokiaľ šetrenie inšpekcie ochrany vôd potvrdí, že dochádza k uvoľňovaniu znečisťujúcich látok do okolitého prostredia, budeme bezodkladne informovať obyvateľov v súčinnosti s inšpekciou a ministerstvom,“ povedal hovorca magistrátu Peter Bubla. Zároveň doplnil, že v roku 2019 spustilo mesto pracovnú skupinu pre komplexnú ochranu vôd v hlavnom meste. „Téma ochrany zdrojov pitnej vody bola dlhodobo zanedbávaná a je naším cieľom prostredníctvom tejto skupiny urýchliť realizáciu opatrení na ochranu zdrojov pitnej vody,“ dodal Bubla.
Zmiešané pocity
Napriek tomu, že ministerstvo životného prostredia sa snaží situáciu upokojiť a vykonáva merania, ľudia naďalej zostávajú v pozore. „Všade sa nás snažia upokojiť, že sa nič nedeje, ale tiež si nemyslím, že je voda v poriadku, nakoľko je v nej vysoký obsah mangánu a železa,“ prezradila Nikola, ktorá má v blízkosti Žabieho majera už vyše pol roka záhradku. Na to, že voda zo studne po pár hodinách zožltne, si už vraj zvykla. „Dovážať si z domu pitnú vodu na polievanie je nereálne,“ priznáva Nikola, ktorá si myslí, že je potrebné urobiť širokospektrálny rozbor vody. Na ten však záhradkári nemajú financie a tak jeden- až dvakrát ročne dávajú robiť iba základný odber vzoriek.
Ľudia sú upovedomení
Katarína Nosálová, hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
Skládky obsahujú organický odpad, ktorý znečisťuje podzemné vody vo svojom okolí, ale aj pôdne vrstvy. Dlhodobé pitie takto znečistených vôd by mohlo viesť k poškodeniu zdravia, avšak v lokalitách je verejný vodovod, resp. užívatelia pozemkov v daných lokalitách sú upovedomení, že voda zo studní nie je vhodná na konzumáciu. Obe staré záťaže sa nenachádzajú v ochrannom pásme vodných zdrojov pre hromadné zásobovanie obyvateľov, preto ohrozenie kvality pitnej vody z vodovodov t. č. nie je reálne. Pri polievaní záhrad znečistenou vodou dochádza k zvyšovanou koncentrácií toxických látok v pôde. Z nich niektoré môžu prenikať do pestovaných plodín. Preto sa tam odporúča pestovať iba kvety alebo plodiny, ktoré znečistenie nevychytávajú. V tomto smere môže užívateľov záhrad usmerniť Ústredný kontrolný ústav pôdohospodársky.
