Poslanci Socialistickej ľavicovej strany (SV) Jens Holm a Hakan Svenneling poslali list Nobelovmu výboru, ktorý rozhoduje o laureátoch. Ako hlavný dôvod, prečo si Thunbergová cenu zaslúži, uviedli, že aj napriek tomu, že je mladá, tvrdo pracuje, aby prinútila politikov "otvoriť oči" v súvislosti s klimatickou krízou.
"Táto kríza vyvolá nové konflikty a nakoniec aj vojny," napísali poslanci v zdôvodnení. Opatrenia na znižovanie emisií a plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z parížskej klimatickej dohody z roku 2015, sú preto podľa nich činmi na zachovanie mieru. Dvojica poslancov dodala, že bez hnutia Piatky za budúcnosť a Thunbergovej by problematika klimatickej zmeny nebola na programe dňa v takom rozsahu, v akom je dnes.
Sedemnásťročná Thunbergová bola na Nobelovu cenu za mier nominovaná aj v roku 2019. Ocenenie však nakoniec získal etiópsky premiér Abiy Ahmed Ali za svoje úsilie o dosiahnutie mieru medzi Etiópiou a susednou Eritreou.
Nominácie na Nobelovu cenu za mier musia byť Nobelovmu výboru zaslané do 1. februára. Právo nominovať majú politici, akademickí pracovníci, laureáti Nobelovej ceny za mier, šéfovia mierových inštitúcií a súčasní a bývali členovia Nobelovho výboru.
Výbor mená nominovaných nikdy nezverejňuje. Nominujúci však majú povolené svoje návrhy zverejniť.
Thunbergová v septembri 2018 na protestoch pred švédskym parlamentom žiadala, aby politici urobili viac v boji proti klimatickej zmene, pričom Švédsko obvinila z nedodržiavania parížskej klimatickej dohody. Inšpirovala tým množstvo mladých ľudí na celom svete. Hnutie Piatky za budúcnosť založila v roku 2018.
Thunbergová získala v júni minulého roka ocenenie Veľvyslanec svedomia, ktoré udeľuje ľudskoprávna organizácia Amnesty International. Mladá Švédka so svojimi prejavmi vystúpila na viacerých svetových klimatických podujatiach a časopis Time ju vlani v decembri vyhlásil za osobnosť roka.
