Na obrazovkách televízie Markíza sa objavila podobná šou – Svadba na prvý pohľad. Štyria vedci a odborníci na partnerské vzťahy spojili svoj um a vedecké poznatky, aby pomohli mladým ľuďom nájsť toho pravého do vzťahu. Klinická psychologička Jana Štefániková (36) bola jednou z tých, ktorí vybrali spomedzi množstva záujemcov tri dvojice. Tie sa prvý raz videli až na vlastnom svadobnom obrade.
Je vôbec možné dopredu odhadnúť, či sa dvaja ľudia k sebe hodia a môžu spolu šťastne žiť v spokojnom manželstve?
Myslím si, že to určite funguje. Darilo sa to stáročia, ba až tisícročia, keď boli partnerstvá medzi ľuďmi dohadované dopredu. Boli to rodiny, ktoré poznali jedného aj druhého z partnerov a dali ich dokopy na základe nejakých predispozícií. Dnes to nazývame matchmaking, ale ide vlastne stále o to isté - o dohodnuté partnerstvo. Takto to fungovalo aj v našej kultúre možno ešte pred sto rokmi, čo nie je tak dávno. V niektorých častiach sveta to tak robia dodnes.
Zdá sa však, že ľudia z rôznych dôvodov radšej vyhľadajú alternatívne možnosti, ako si nájsť vhodného partnera. Ide najmä o internetové zoznamky.
Dlhodobo sme hľadanie vhodného partnera nechávali najmä na náhodu. Spoliehali sme sa na intuíciu, pocity, preskočenie iskry, lásku na prvý pohľad, na niečo nehmatateľné, iracionálne. Myslím si, že to je práve to, čo ľudí dnes stresuje. Preto sa začínajú opäť spoliehať na niečo objektívnejšie, v súčastnosti technickejšie. Dôverujú rôznym informačným technológiám, aplikáciám či expertom, ktorí akoby preberú zodpovednosť na seba. Predtým to boli kamaráti, rodičia, ktorí nám poradili, dnes si dáme do aplikácie všetky preferencie, a tá nám vyselektuje vhodného partnera.
Staršia generácia si spomína na českú komédiu z roku 1974 s názvom Hodíme se k sobě, miláčku? Tam sa tiež objavila téma hľadania ideálneho partnera pomocou počítača. Myslíte si, že skôr si nájdeme vhodného partnera inou metódou než čisto náhodne?
Prax je taká, že pri zoznamovaní sa cez internet sú viac ako tri štvrtiny ľudí motivované jednorazovým kontaktom. Väčšine nejde o dlhodobé vzťahy. To je akoby chyba v programe. Keď sa pôvodne dohadzovali partneri prostredníctvom tretích strán, tretích osôb, tak to bolo s jasným cieľom – nájsť si dlhodobý vzťah. Na tzv. jednorazové kontakty tu boli a stále sú iné možnosti... Väčšina ľudí pri výskumoch uvádza, že ich motiváciou je prvotne kontakt, nie však na dlhodobé zoznámenie. Čo sa týka náhodného zoznámenia, existuje mnoho možností, lenže dnes na verejných miestach ľudia spolu nekomunikujú, všetci hľadia do mobilov. Ťažko je byť vnímavý voči okoliu, keď okolie vníma len svoj mobil.
