Podľa najnovších odhadov sa biodiverzita na celom svete zmenšuje a mokrade sa vytrácajú trikrát rýchlejšie ako lesy, upozornila webová stránka tohto svetového dňa. Téma zvolená na rok 2020 dáva príležitosť objasniť problematiku biodiverzity mokradí, vysvetliť jej dôležitosť pre ľudstvo, uvedomiť si reálny stav mokradí a v neposlednom rade podnieť aktivity na zastavenie ich zanikania.
Podľa informácií na webovej stránke Svetového dňa mokradí bolo evidovaných 1112 podujatí zorganizovaných na celom svete. Viacero podujatí pripravila Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR v rôznych termínoch od konca januára až do 14. februára najmä pre žiakov základných škôl. O programe TASR informoval hovorca Ministerstva životného prostredia SR Tomáš Ferenčák. V rámci aktivít zameraných na 2. februára prízvukoval dôležitosť oboznamovania širšej verejnosti aj prostredníctvom médií, ale aj organizovaním diskusií v školách.
Dátum zvolený pre Svetový deň mokradí súvisí s podpísaním Dohovoru o mokradiach s medzinárodným významom v iránskom meste Rámsar. Akt podpisu sa uskutočnil 2. februára 1971, do platnosti vstúpil v roku 1975. Dokument sa radí medzi prvé novodobé globálne medzinárodné dohovory zamerané na ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov.
Vládne inštitúcie, mimovládne organizácie, environmentálne združenia a skupiny občanov, ktorým záleží na ochrane životného prostredia, si tento svetový deň pripomínajú pravidelne od roku 1997, uvádza sa na stránke Dohovoru o mokradiach, známeho aj ako Rámsarský dohovor, ktorého sekretariát sídli vo švajčiarskom meste Gland.
Jedným z hlavných impulzov na vypracovanie Dohovoru o mokradiach sa stal začiatkom 60. rokov 20. storočia vážny úbytok populácií mnohých druhov vodných vtákov. Spočiatku sa zvýšená pozornosť venovala ochrane biotopov sťahovavých druhov vodného vtáctva. Neskôr sa záujem rozšíril na celú ochranu a využívanie mokradí. V dokumente sa za mokrade pokladajú ekosystémy, ktoré sú mimoriadne významné pre ochranu biodiverzity aj pre človeka.
Význam mokradí súvisí s ich funkciami v ekosystéme. Mokrade majú význam:
- na zachovanie diverzity živých organizmov;
- ako prirodzené čističky vôd sa podieľajú na odstraňovaní chemických a organických odpadov, živín i sedimentov a zadržiavajú vodu v krajine;
- ako kontrolný mechanizmus povodní a ochrany pred eróziou, mokrade sú zdrojom pitnej i úžitkovej vody;
- pri produkcii dreva, pasení, chove rýb, ako aj pri rekreačných a turistických aktivitách človeka.
Úsilie o zachovanie mokradí vyústilo do Dohovoru o mokradiach, ktorý zmluvné strany podpísali v Rámsare. Členské krajiny sa zaviazali chrániť mokrade na svojom území vypracovaním a realizovaním opatrení na ich zachovanie. Osobitným záväzkom je prihlásenie vybraných mokradí na zápis do svetového Zoznamu mokradí medzinárodného významu.
Slovensko pristúpilo k Rámsarskému dohovoru v rámci bývalého Česko-Slovenska v júli 1990. Zároveň tým prebralo na seba príslušné záväzky. Dohovor nadobudol účinnosť 1. januára 1993. Každá zmluvná strana Rámsarského dohovoru je povinná zaradiť aspoň jedno mokradné územie do Zoznamu mokradí medzinárodného významu a zaistiť adekvátnu ochranu a rozumné využívanie týchto území.
Do zoznamu sú zaraďované mokrade spĺňajúce medzinárodné kritériá z hľadiska ekológie, botaniky, zoológie, limnológie alebo hydrológie. Slovensko zapísalo do Zoznamu mokradí medzinárodného významu 14 území tzv. rámsarských lokalít. Výkonným orgánom zodpovedným za plnenie Rámsarského dohovoru na Slovensku je Ministerstvo životného prostredia SR.