Kamil Haťapka, bývalý tréner čs. reprezentácie v cestnej cyklistike.
Škoda, že sa nemôžem viac vyjadriť, keďže rozsah i témy sú dané. Som jeden z poslancov, ktorí v Prahe hlasovali za zánik federácie a vznik Slovenskej republiky, Mnoho vecí ma ťaží, lebo takto sme si to nepredstavovali. Ale k veci. Najväčšia priorita by mala byť zmena myslenia celého slovenského národa na čele s vládou i poslancami. Žiaľ Svätopluk mal pravdu. My, Slováci, sa nikdy nespojíme pre niečo, ale vždy proti niečomu. Potom to tak vyzerá. Vláda i poslanci by si mali uvedomiť, že byť vo vláde alebo byť poslancom nie je zamestnaním, ale službou vlasti a národu. Podľa toho by sa mali chovať i riadiť tento štát. Poslanecký mandát by mal byť na 5 rokov, ako všetky ďalšie volené funkcie vrátane prezidenta. Po 5 rokoch by sa mali vrátiť na svoje pôvodné pracovisko a opäť kandidovať až po 5 rokoch. Poslanec nie je profesia. Celkové ďalšie priority: konečne vybudovanie diaľnic, zdravotníctvo, školstvo, šport a cestovný ruch.
Najhoršie je, že sa vláde nepodarilo dobudovať diaľnice, je to proste hanba, žiadne výhovorky neobstoja. Ak to neviete, dajte stavať diaľnice Číňanom. O zdravotníctve radšej nehovorím. Lekárov a zdravotný personál treba zaplatiť, aby nám mladí absolventi neodchádzali do zahraničia. A čo školstvo? Stále sa hovorí o platoch, ale kedy o kvalitnom vyučovacom procese? V sociálnej oblasti sa vláda snažila, aj sa dosť podarilo. No je čo doháňať, hlavne pomáhať mladým rodinám, aby sa rodilo viac detí, miesto chovania psíkov a mačiek v panelákoch.
Spoločenská situácia na Slovensku. Tak o tom by sa dala napísať nielen kniha, ale celá knižnica. Môžem len povedať, že v Národnom zhromaždení v Prahe 25. 11. 1992 po hlasovaní (pravda, na to sa už zabudlo), sme boli šťastní a hrdí na vznik samostatného slobodného Slovenska. Ako sme sa len mýlili. Sme slobodní? Stále pod niekým, aj teraz výrobná manufaktúra hlavne pre našich európskych „priateľov“. Áno, keby nás Slovákov bolo aspoň 50 - 60 miliónov, tak sme v inej situácii. Nemuseli by naši politickí „zástupcovia“ chodiť do Bruselu so širákom v ruke. Skončila sa kolonizácia v Afrike, vyzerá to, že sa začína vo východnej Európe. Tak ako bolo na počiatku tak je aj dnes. Páni sú vždy páni a poddaní, žijú ďalej...
-----
Názory redakcie sa nemusia stotožňovať s názormi autora komentára, ktorý zodpovedá aj za jeho vecný obsah.