Voliči hlasovacím lístkom nerozhodujú len o tom, aké strany sa dostanú do parlamentu, ale aj o tom, koľko tieto strany dostanú po voľbách zo štátneho rozpočtu. Každá z nich, ktorá získa vo voľbách viac než 3 %, získa štedrý príspevok. Za každý platný hlas jej štát vyplatí 1 % z priemernej nominálnej mzdy z predchádzajúceho roku. „Údajom o priemernej mesačnej nominálnej mzde za rok 2019 momentálne Štatistický úrad SR ešte nedisponuje. Podľa predikcie Infostatu by však priemerná nominálna mesačná mzda za rok 2019 mala dosiahnuť 1 093 €,“ povedala Novému Času Viera Hutt zo Štatistického úradu.
To však ani zďaleka nie je všetko. Rovnakú sumu vyplatí štát stranám ešte aj ako príspevok na činnosť. No a tie, ktoré sa dostali do parlamentu, dostanú aj tretí príspevok. Nazýva sa príspevok za mandát. Stranám, ktoré dostali pod 20 mandátov, sa násobí ich počet tridsaťnásobkom. Stranám s počtom mandátov vyšším ako 20 sa násobí ich počet dvadsaťnásobkom.
Problém je vo využití financií
Odborníčka tvrdí, že financovanie politických strán štátom je zaužívané. Problém vidí v tom, ako sa tieto financie použijú. „Nie je jasné, ako sú tieto peniaze čerpané. Každá strana odovzdáva účtovníctvo, no papier znesie všetko. Žijeme na Slovensku a poznáme slovenskú politickú kultúru,“ hovorí politologička Viera Žúborová. Myslí si, že by si strany mohli brať príklad zo zahraničia. „Ja by som otvorila diskusiu, že koľko percent by malo byť venovaných na budovanie budúcich generácií politikov, ktorí by mali formovať budúcu spoločnosť, čo je v zahraničí bežná prax. Tam je časť peňazí vyčlenená na podporu mládežníckych politických organizácií,“ dodáva.
