Keď sa po náročnom dni zdravý človek zvalí do sedačky s povzdychom „už nevládzem“, netuší, koľko má ešte síl. Rodičia Ildikó s Kristiánom sa vzorne starajú o šesť detí, no večer si nevydýchnu. Po tom, ako sa postarajú o svojch päť potomkov, neľahnú si do postele, ale dlho sa venujú najmenšej dcérke Nikolke. Dievčatko nevidí, neudrží rovnováhu a rodičov vníma len dotykmi a podľa vône.
Keď Ildikó oznámili, že je znovu tehotná, v rodine sa všetci tešili na nový prírastok. Lenže Nikolka prišla na svet predčasne a jej život dlho visel na vlásku. V inkubátore ležala tri dlhé mesiace. „Každý deň som čakala len smutný telefonát, dávali jej šancu na prežitie len jedno percento! Napokon som ju predsa len mohla zobrať domov, ale nevidí, sama nevie sedieť a zatiaľ nemôže ísť na vyšetrenie na magnetickej rezonancii. Nemá totiž desať kíl, váži len trochu nad 8,“ nariekala mama, pre ktorú je Nikolka anjelikom a nikdy by ju neodložila do ústavu.
„Viete, keď sa občas usmeje, to je pre nás obrovský sviatok! Väčší ako pre niekoho Vianoce. Bodaj by sa mohla viac pohybovať. Mohla by jej pomôcť rehabilitácia v Piešťanoch. Je síce postihnutá, ale zaslúži si dôstojnejší život,“ uzavrela mama malej princeznej.
